Všetci ideme po tej istej ceste, ibaže rôznymi smermi...

Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.

Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Keď veci dospejú od desiatich k piatim, cyklus sa začne opakovať.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Ak sa môže naraz pokaziť viac vecí, tak sa budú kaziť tak, aby z toho bol čo najväčší trapas.

Po určitom čase je každý na takom mieste, na ktoré nemá schopnosti. Na vedúce miesta sa väčšinou dostanú tí, ktorí sú na riadenie najmenej vhodní.

Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.

Každý vie rozhodnúť, ak disponuje dostatočným množstvom údajov.