Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.

Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.

Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.

Dĺžka debaty o probléme je v obrátenom pomere k jeho zložitosti.

Keď máte zlý deň, potknete sa aj o tieň posledného vlastného vlasu, ktorý vám práve vypadol.

Optimista verí, že ak niečo má začiatok, má aj koniec. Pesimista vie, že čím je koniec žiadanejší, tým je vzdialenejší.

Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.

Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!

Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.

Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.