Kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
27. 1. 2023
Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú inšpektoráty práce. Inšpektorát práce vykonáva kontrolu a je povinný spolupracovať a poskytovať potrebné informácie v rozsahu svojej pôsobnosti.
Novelou zákona č. 112/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnou od 1. 1. 2023, sa po novom ustanovilo, aby kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávali inšpektoráty práce, ktoré budú jedinými kontrolnými orgánmi nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
V súčasnosti kontrolu vykonávajú aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto orgány už nebudú vykonávať kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Momentálne vznikajú problémy pri kontrole nelegálneho práce a nelegálneho zamestnávania rozdielnymi orgánmi kontroly najmä z dôvodu, že tieto orgány kontroly nepostupujú pri kontrole podľa rovnakého procesného predpisu. Zatiaľ čo inšpektoráty práce postupujú podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ústredie a úrady postupujú podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
Ustanovuje sa povinnosť právnickým osobám, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a fyzickým osobám, ktoré vykonávajú závislú prácu, poskytovať požadované informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly a výkonu kontroly. Fyzickej osobe, ktorá vykonáva závislú prácu, sa tiež ukladá povinnosť inšpektorátu práce predložiť na požiadanie doklad (napr. preukaz totožnosti, pas, vodičský preukaz), ktorého obsahom bude identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, pod ktorým je zaevidovaná v Sociálnej poisťovni. Identifikačným číslom sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby je podľa § 235 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rodné číslo fyzickej osoby.
K
Nový zákon skráti stavbu diaľnic
4. 7. 2018
Jedenkrát a dosť. Takéto pravidlo chce minister dopravy Árpád Érsek zaviesť v novom stavebnom zákone. Podľa vlastných slov ho k tomu donútili najmä aktivisti, ktorí zbytočne blokujú výstavbu úsekov diaľnic po celom Slovensku.
Najmenej o tri mesiace sa pre ich námietky odsunuli napríklad práce na križovatke Triblavina aj na tuneli Čebrať. Pripomienky aktivistov pritom kompetentní počúvajú už roky – niektoré z nich v minulosti zamietli, iné čiastočne prijali.
Najdlhší tunel Slovenska má 15 rokov
2. 7. 2018
Vodičov prechádzajúcich cez päťkilometrový tunel Slovenska trápia najmä časté uzávierky, nie príliš dobrý technický stav vozovky a potreba rozšírenia o druhú rúru. Po úseku diaľnice D1 medzi Beharovcami a Fričovcami prejde denne cez tunel viac ako 13-tisíc vozidiel, teda asi dvakrát toľko, čo tesne po jeho otvorení. Z nariadenia vlády o bezpečnostných požiadavkách stavby vyplýva, že maximálna intenzita dopravy v jednej rúre je 20-tisíc áut denne. Tento strop má Branisko podľa odhadov diaľničiarov dosiahnuť v roku 2022 a práve vtedy chcelo bývalé vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti dokončiť novú rúru. To sa pravdepodobne ale nestane.
Odborník zaoberajúci sa výstavbou diaľnic, Ján Kovalčík priznáva, že novú rúru bude Branisko akútne potrebovať asi do desiatich rokov, aby sa následne mohlo začať s generálnou opravou tej pôvodnej. Jej nevyhnutnosť nám potvrdil aj starosta obce Fričovce Ján Mikula. Otvorením tunela pred pätnástimi rokmi sa podľa jeho slov situácia neporovnateľne zlepšila, a preto dúfa v čo najskoršie naštartovanie výstavby druhej rúry. „Doprava na diaľnici je z roka na rok viditeľne hustejšia a vieme, že proces prípravy výstavby je zdĺhavý. Podľa mňa by sa malo začať čo najskôr, ak nechceme riešiť problémy opäť na poslednú chvíľu,“ hovorí Mikula. HN sa zaujímali o ďalšie plány diaľničiarov s tunelom Branisko, NDS však na naše otázky do uzávierky nereagovala.
Slováci majú investičný hit. Vo veľkom hľadajú chaty
29. 6. 2018
Slováci chcú tráviť dovolenky čoraz viac doma a čoraz viac vo svojom. Svedčí o tom aj to, že posledné mesiace sa vo veľkom zaujímajú o rekreačné chaty v blízkosti turisticky atraktívnych centier. Dopyt po nich za posledný rok stúpol až o 20 percent. Ukazuje to analýza portálu Nehnuteľnosti.sk.
Najväčším hitom sa pritom stali chalupy pri Michalovciach na Zemplíne. V priebehu mája stúpol záujem Slovákov o chaty v tejto lokalite až o 50 percent. „Je to ovplyvnené najmä Zemplínskou šíravou, ktorá sa postupne vracia ako významná rekreačná oblasť pre celý východ,“ povedal Martin Lazík, realitný analytik portálu Nehnuteľnosti.sk. Expert na cestovanie z TM Travel Michal Macháč pre HN potvrdzuje, že ľudia hľadajú alternatívne, lacnejšie spôsoby dovolenkovania pri vode. „Nízke ceny služieb na východe v porovnaní so západom našej krajiny spôsobujú, že Slováci čoraz viac využívajú možnosti, ktoré im poskytne napríklad Zemplínska šírava,“ dopĺňa Macháč.
Zamestnávanie cudzincov z veľkej časti viazne na ministerstve vnútra
27. 6. 2018
Problém s nedostatkom pracovnej sily sa nedá vyriešiť v rámci jedného rezortu, rôzne procesy závisia od rôznych ministerstiev, vysvetlil v rozhovore pre HN tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Na rokovanie tripartity ste prišli s návrhmi, ako upraviť zamestnávanie cudzincov. V čom vidíte najdôležitejšie body?
Je potrebné túto problematiku riešiť komplexne a zatiahnuť do nej ostatné rezorty, a najmä ministerstvo vnútra. Z hľadiska dĺžky administratívnych procesov vybavenie povolenia na pobyt a vôbec zapojenia pracovníkov z tretích krajín práve tie, ktoré spadajú pod jeho právomoc, zaberajú najväčší podiel. My sme aj požiadali ministerku vnútra o stretnutie k tejto téme, keďže nestačí skrátiť procesy iba na strane ministerstva práce, ale jednoznačne aj ministerstva vnútra a zároveň ministerstva zahraničia.