Konsolidácia verejných financií
28. 10. 2024
Zákonom sa v súvislosti s konsolidáciou verejných financií upravuje zákon o sociálnom poistení.
Dochádza k zavedeniu asignácie podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodičov ako náhradu za rodičovský dôchodok vyplácaný zo sociálneho poistenia, ktorý sa preto z príslušných právnych predpisov vypúšťa. Zároveň tiež dochádza k zvýšeniu hranice maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, na financovanie podpory v čase skrátenej práce a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity zo 7- násobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov.
K
Nárok na príplatky za vykonanú prácu
27. 10. 2021
V sobotu, v nedeľu, vo sviatok, či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári nárok na príplatky.
Inak ako u zamestnancov v pracovnom pomere je ustanovená u dohodárov len odmena za prácu vo sviatok, kedy dohodárovi patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o 3,58 € (do 31. 12. 2020 išlo o odmenu zvýšenú najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy ustanovenej Nariadením vlády SR).
Mzda za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 Zákonníka práce) sa poskytuje zamestnancovi vo výške pomernej časti jeho základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách na hodinu, t. j. počnúc 1. 1. 2022 sa zvyšuje zo sumy 3,580 € na sumu 3,713 €. Pod pomernou časťou mzdy sa rozumie u mesačne odmeňovaného zamestnanca pomerná časť mesačnej mzdy, ktorá zodpovedá počtu hodín vykonanej neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku a u hodinovo odmeňovaného zamestnanca sadzba hodinovej tarifnej mzdy, ktorá je vynásobená počtom hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku.
K
Hotely v auguste zlomili rekord v počte domácich hostí
25. 10. 2021
Augustová návštevnosť hotelov a penziónov zlomila rekord počtu domácich hostí, bolo ich medziročne viac o 4,4 percenta a v porovnaní s predpandemickým rokom 2019 dokonca viac o vyše 15 percent. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad. Slováci však prepad návštevnosti cudzincov nenahradili.
Štatistici spresnili, že z vyše 530-tisíc Slovákov takmer polovica strávila dovolenku v Žilinskom a Prešovskom kraji. "Ani tieto hodnoty však nenahradili stále výrazný prepad cudzincov. Celková návštevnosť zaostávala medziročne o 2,4 percenta a za rovnakým obdobím spred pandémie o 15,7 percenta," poznamenali štatistici.
V auguste tohto roka navštívilo ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku dokopy takmer 668-tisíc osôb. Bol to podľa úradu o niečo nižší počet ako pred rokom a stále výrazne menej ako pred dvomi rokmi, keď ubytovacie služby využilo 792-tisíc hostí.
V
Slovensko vlani hospodárilo oproti odhadom lepšie
20. 10. 2021
Slovensko vlani hospodárilo oproti skorším odhadom lepšie, napriek tomu ale deficit verejných financií proti obdobiu pred vypuknutím koronavírusovej krízy výrazne vzrástol.
Oznámil to dnes Štatistický úrad. K revízii údajov prispel hlavne lepší výber dane z príjmov firiem. Deficit verejných financií Slovenska vlani dosiahol v prepočte 5,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), ešte na jar krajina podľa predbežných údajov vykazovala vlaňajší schodok na úrovni 6,16 percenta výkonu ekonomiky.
Predvlani hospodárilo Slovensko s deficitom 1,33 percenta HDP. V súvislosti s pandémiou Slovensko vlani prvýkrát od roku 2009 zaznamenalo pokles ekonomiky a vyššie výdavky napríklad na kompenzácie negatívnych dopadov epidémie choroby covid-19.
Podiel verejného dlhu Slovenska na výkone ekonomiky vlani výrazne vzrástol, na rozdiel od predchádzajúcich údajov sa ale udržal pod hranicou 60 percent HDP, ako to vyžadujú pravidlá Únie, ktoré ale kvôli dopadom covidu-19 boli dočasne pozastavené.
V
Ceny naďalej rastú, inflácia je najvyššia za desať rokov
15. 10. 2021
Rast cien na Slovensku pokračuje, čo sa odzrkadlilo aj na inflácii. Tá bola v septembri na úrovni 4,6 percenta, čo je najvyššia hodnota od novembra 2011. Informoval o tom štatistický úrad.
Odborníci upozornili, že za rastom inflácie je najmä zvyšujúca cena potravín. "Novou položkou, ktorá výrazne ovplyvnila rast cien medziročne aj medzimesačne, bol prudký rast cien školského stravovania. K celkovej hodnote medziročnej inflácie od jari prispievajú aj vyššie ceny palív, medziročné rasty nad 20 percent si pripisujú už piaty mesiac po sebe," informuje úrad.
Potraviny, ktoré spolu s nákladmi na bývanie a energie tvoria značnú časť výdavkov slovenských domácností, zdraželi medziročne o 4,3 percenta, najviac od vlaňajšieho mája. Z potravín stúpli najmä ceny zeleniny a ovocia, v medziročnom porovnaní zlacnel len cukor a cukrovinky.
V