Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...

Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.

Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.

Keď dvaja robia to isté, výsledok je vždy iný.

Kedysi platilo: Dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je božie. Dnes platí: Nebabri sa s tým a navaľ to všetko mne!

Vernosť si za prachy nekúpiš. Ale poslušnosť áno.

Na človeka, čo sa vždy mýli, sa možno vždy spoľahnúť.

Situácia je vždy taká zlá, ako sa zdá. Ale nedá sa na to spoľahnúť.

Najprv hľadajte tam, kde by ste to hľadali naposledy.