Kto sa nepoučil z minulosti, už sa nepoučí - história nemá miesto pre tých, čo prepadli.

Keď si konečne nájdete svoje miesto pod slnkom, je osem večer.

Čas je ako cirkus - vždy sa zbalí a odíde inam.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Ak neurobíte z odvolania pracovníka rozsudok smrti, tak časom dosiahnete, že každý bude na takom mieste, na aké stačí.

Ak budete zisťovať, čo určitému pracovníkovi nemôžete dať robiť, tak vaše pochybnosti nebudú mať konca.

Ak určitá organizácia existuje, tak vznikla na to, aby sa aspoň čiastočne eliminovali slabiny jednotlivcov.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“