Murphy radí
Murphyho zákonník
Ak s majetkom naložíte určitým spôsobom, o chvíľu zistíte, že ste to mali urobiť úplne inak.
Mýliť sa je ľudské ale výsledok stojí za to.
Neexistuje zmluva, z ktorej by dobrý advokát neurobil bezcenný zdrap papiera.
(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.
Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
(Murphyho zákony v bájkach)
Čas a história
Z minulosti sa nedá získať oheň, iba popol.
Okamih je jediné, čo sa dá uchopiť z večnosti, a aj ten sa ihneď rozplynie.
Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Človek a spoločnosť
Nikdy sa nedovolávaj lepšej stránky človeka - možno že žiadnu nemá.
Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.
Dobré úmysly robia správanie človeka nepredvídateľným.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)