Koniec rapídneho zdražovania potravín? Situácia s nákupmi sa začne meniť, hlásia odborníci
18. 5. 2023
Aprílová inflácia sa na Slovensku spomalila na 13,8 %. Pod úrovňou 14 % bola naposledy v júli 2022.
Slováci by mali naďalej rátať s tým, že aj v roku 2023 budeme svedkami pomerne vysokej úrovne inflácie. „Počas niekoľkých mesiacov bude inflácia dosahovať stále pomerne vysoké dvojciferné tempá rastu, postupne by sa mala ,prehupnúť' cez hranicu 10 % a následne dosahovať jednociferné úrovne. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne mierne nad úrovňou 10 %,“ informovala Aktuality.sk analytička z Wood & Company. „Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť,“ doplnila.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci z rodinných rozpočtov míňajú najviac, pripomína.
„Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší,“ hovorí analytička.
Obe tieto oblasti sa významne podpisujú pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v apríli sa spomalilo v oblasti potravín a nealko nápojov a to na 25,4 %. V prípade bývania prišlo taktiež k spomaleniu cenového rastu a to na 12,3 %.
„Oproti aprílu 2022 zaznamenali výrazný nárast cien už spomínané potraviny a nealkoholické nápoje a to o 25,4 %. Zákazníci v obchodoch platili aj naďalej viac ako pred rokom v podstate za všetky kategórie potravín,“ potvrdila odborníčka.
Pri porovnaní spred roka si najviac priplácame za mlieko, syry a vajcia (32,9 %) a za sladké potraviny (31,2 %). Chlieb a obilniny nás vyšli drahšie o 25,9 %. Výnimkou nie je ani mäso, medziročne zdraželo o 24,7 % a za zelenina o 24,1 %, ilustrovala analytička.
Dôvody zdražovania už nikoho neprekvapia. Ide o vyššie ceny energií a vlani sme boli svedkami vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Hospodárenie vodárenských spoločností
3. 7. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, reaguje na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR zameranej na kontrolu hospodárenia vodárenských spoločností z novembra 2019, v rámci ktorej boli zistené závažné nedostatky pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a opravami verejnej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Slovenskej republike.
Regulovaná činnosť vo vodnom hospodárstve, ktorá zahŕňa výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, je nepochybne činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme, o čom svedčí aj významný podiel verejného (komunálneho) vlastníctva v rámci vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry a existujúca pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Z praxe sú známe prípady uzavretia zmlúv o poskytovaní služieb medzi prepojenými podnikmi v tepelnej energetike, ktoré obdobne ako v prípade regulovaných subjektov pôsobiacich vo vodnom hospodárstve vedie k neefektívnemu hospodáreniu regulovaných subjektov a v konečnom dôsledku zvyšuje náklady na dodávku regulovaných tovarov koncovým odberateľom.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie vyššej miery kontroly hospodárenia teplárenských spoločností a vodárenských spoločností pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve (tzv. SLA zmluvy), ktoré sú uzatvárané mimo proces verejného obstarávania zavedením povinnosti schválenia každej takejto zmluvy Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v riadnom správnom konaní (v rámci výkonu vecnej regulácie) ako podmienky platnosti zmluvy.
Pribúda inzerátov aj nezamestnaných
1. 7. 2020
Nájsť si novú prácu by malo byť každým dňom ľahšie. Počet nových inzerátov ponúkajúcich zamestnanie na najväčšom pracovnom portáli profesia.sk totiž rastie z týždňa na týždeň.
Za predchádzajúcich sedem dní tam pribudlo 3 268 nových ponúk, čo je v porovnaní predchádzajúcim týždňom o takmer stovku viac. Pri pohľade na medziročné porovnanie je to však až o tretinu menej.
Najväčší pokles v porovnaní s rokom 2019 zaznamenali automobilový sektor a strojárstvo. „Ide o odvetvia, pri ktorých sú miestni zamestnávatelia závislí od zahraničných objednávok. Slovensko v týchto prípadoch nemá ďalší vývoj vo vlastných rukách,“ uviedla hovorkyňa portálu Nikola Richterová.
Prieskum ukázal, že žijeme od výplaty k výplate
29. 6. 2020
Viac ako tretina (38 percent) ľudí neplánovala ani pred koronakrízou nákup väčších, drahších tovarov či služieb a žije zrejme "od výplaty k výplate". Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry pre prieskum verejnej mienky a médií AKO, vykonaného na vzorke 1000 respondentov v čase 10. až 15. júna 2020.
Prieskumom o tom, nákup ktorých tovarov a služieb si občania odložili na neskôr pre nový koronavírus, sa tiež zistilo, že u tých, ktorí si nejaký nákup rozmysleli, respektíve ho odložili, išlo najmä o auto (15 percent). Každý desiaty človek si odložil nákup elektrospotrebiča (biela alebo čierna technika). Asi osem percent opýtaných si odložilo či rozmyslelo rekonštrukciu bytu či domu.
Miliónová diera v cenách elektriny
26. 6. 2020
Akútny problém za desiatky miliónov eur sa objavil v tohtoročných cenách elektriny. Doplatiť naň môžu všetci spotrebitelia. Varovný prst dvihlo ministerstvo hospodárstva, keď preverilo agendu na regulačnom úrade po odvolanom šéfovi Ľubomírovi Jahnátkovi.
Ten síce od januára medziročne o deväť percent znížil dôležitý poplatok, ktorý zaťažuje každú megawatthodinu 23,621 eura. Očakávané príjmy však mal nastaviť na nereálnu spotrebu. Tým sa pred voľbami zmiernil tlak na ešte väčšie novoročné zdraženie elektriny. Príjmy, ktoré z poplatku putujú napríklad výrobcom obnoviteľných zdrojov, však chýbajú, keďže skutočná spotreba elektriny je nižšia.