Koniec fixácií začínajúcich 3-kou. Najväčšia slovenská banka zvýšila úroky pri hypotékach
3. 3. 2023
Najväčšia slovenská banka mení od 1. marca 2023 výšku úrokových sadzieb úverov na bývanie pri všetkých fixáciách. Zmena sa týka len nových úverov, úrokové sadzby už poskytnutých úverov zostávajú, ako si ich klienti zafixovali.
Fixácie začínajúce číslicou 3 tu už od stredy neplatia. Doterajšia jednoročná fixácia sa zvýšila z 3,69 % na 4,19 %. V prípade troch rokov sa sadzba mení z 3,79 tiež na 4,19 %.
S fixáciou nad 4 % už treba počítať aj pri piatich rokoch. Banka ju z 3,89 % zdvihla na 4,29 %.
Vyššie úroky nastavila sporiteľňa aj pri 10-ročnom a 15-ročnom zafixovaní hypotekárneho úveru.
Pri 10-ročnom splácaní úveru stanovila úrok na 4,49 % (predtým 4.29 %). V prípade najvyššej 15-ročnej fixácie banka zvýšila sadzbu o dve desatiny na 4,89 %.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Dôchodkový automat je zrušený, odchod do penzie určí tabuľka
20. 9. 2019
Parlament normu schválil spolu s pozmeňujúcim návrhom z výborov. Určovanie dôchodkového veku na základe automatu sa zruší v dôsledku ústavného zastropovania dôchodkového veku na 64 rokov. Presne každý ročník sa dozvie svoj dôchodkový vek za výchovu dieťaťa z tabuľky, ktorá je súčasťou novely zákona o sociálnom poistení. Parlament v utorok právnu normu schválil spolu s pozmeňujúcim návrhom z výborov. Ruší sa kritérium strednej dĺžky života.
Návrh si osvojuje pripomienky ministerstva práce k tejto novele, ktoré predložilo na rokovanie vlády. Dôvodom na zadefinovanie výchovy dieťaťa, ako aj podmienok na znížený dôchodkový vek je ústavné zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov. Rezort práce už v júli tohto roka avizoval, že má ambíciu vyriešiť veľké skoky pri dôchodkovom veku matiek s dvoma deťmi, ktoré sa narodili v rokoch 1958, 1959 a 1960, a zohľadňovanie výchovy detí pri dotknutých ročníkoch. Po novom sa má upustiť od každoročného určovania dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života zisteného Štatistickým úradom SR. Ide o tzv. dôchodkový automat. Namiesto toho návrh hovorí o pevnom ustanovení dôchodkového veku pre všetky skupiny poistencov v členení na ročníky, pohlavie a počet vychovaných detí priamo v prílohe zákona o sociálnom poistení. Tabuľka sa má týkať mužov aj žien. Napríklad dôchodkový vek ženy narodenej v roku 1958 má byť 62 rokov a 8 mesiacov, pričom, ak vychovala jedno dieťa, má byť 62 rokov a 7 mesiacov, za výchovu päť alebo viac detí má byť 59 rokov. V prípade žien narodených v roku 1966 a viac má byť dôchodkový vek 64 rokov, za výchovu jedného dieťaťa má ísť do dôchodku v 63 rokoch a šiestich mesiacoch, za výchovu päť a viac detí má byť 62 rokov a šesť mesiacov. Definícia výchovy dieťaťa. Okrem toho sa má novelou upraviť definícia pojmu výchova dieťaťa, ako aj vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku. Definícia výchovy sa má týkať vlastného, osvojeného aj zvereného dieťaťa do náhradnej starostlivosti rodičov. Jednou z podmienok výchovy je napríklad to, že sa poistenec bude musieť o dieťa starať najmenej desať rokov, kým nenadobudne plnoletosť, alebo najmenej päť rokov, ak sa o dieťa začal starať po dovŕšení ôsmich rokov dieťaťa. Započítavať sa však má aj obdobie, počas ktorého sa rodič nemohol o dieťa starať pre nepriaznivý zdravotný stav, alebo muselo byť dieťa umiestnené do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Podmienky výchovy jedného a toho istého dieťaťa môžu splniť aj dvaja poistenci, teda napríklad manželia. Rovnaké obdobie výchovy toho istého dieťaťa však má byť zohľadnené len jednému poistencovi, prednostne žene. V prípade mužov sa však má pri dôchodkovom veku prihliadať na osobitné životné situácie, ako je napríklad úmrtie matky.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Vyrovnaný rozpočet definitívne nebude, ekonomika prudko spomalila
20. 9. 2019
Rast HDP v tomto roku 2,4 HDP. "Deficit na rok 2019 bude nula, celá nula a Slovensko tak prvýkrát v histórii neminie viac ako dosiahne na svojich príjmoch," povedal ešte vlani v novembri premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Desať mesiacov na to jeho slová definitívne neplatia. To, o čom sa hovorilo už dlhšie, potvrdil minister financií Ladislav Kamenický. Rozpočet v tomto roku na nule neskončí. "Cieľ, bohužiaľ, nesplníme, hospodárenie skončí opäť v mínuse,“ vyhlásil minister bez toho, aby spresnil konkrétne čísla. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však odhaduje deficit vo výške 1,1 miliardy eur.
Jedným z dôvodov je prudké spomalenie ekonomiky Slovenska. Tá v tomto roku podľa odhadov analytikov z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií porastie len o 2,4 percenta. A ďalej má spomaľovať aj v budúcom roku. Kamenický sa snažil budúcoročnému rozpočtu pomôcť zvýšením spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktorá mala zdražieť cigarety. Tento krok mal do štátnej kasy priniesť navyše viac ako sto miliónov eur. Proti tomu sa výrazne ohradil šéf SNS Andrej Danko a začal poukazovať na vážne porušenie koaličnej zmluvy. Kamenický pred Dankom pravdepodobne cúvne. Najnovší odhad rastu HDP z dielne ministerstva financií nie je veľkým prekvapením. Rezort už dávnejšie pripúšťa, že ekonomika Slovenska spomaľuje. Ešte na konci minulého roka prognózoval, že bude rásť o 4,5 percenta, s čím sa počítalo aj pri zostavovaní rozpočtu na tento rok. Už vo februári prognózu rastu upravil na štyri percentá, v júni následne na 3,5 percenta. S nižším rastom rátali aj súkromné banky. V auguste odhadli, že ekonomika tento rok vzrastie len o 2,8 percenta HDP. Ešte v júni očakávali rast na úrovni 3,4 percenta. Ku korekcii pristúpili bankoví analytici po tom, čo Štatistický úrad zverejnil makroekonomické údaje za druhý štvrťrok. Podľa neho HDP za toto obdobie narástlo o dve percentá. "Spomalenie ekonomiky bude znamenať nižší rast príjmov a životnej úrovne, ako sme predpokladali pred niekoľkými mesiacmi. Preto tiež môže znamenať finančné problémy pre niektoré firmy, bežných ľudí ale i verejné financie" povedal analytik VÚB banky Michal Lehuta. Ekonomika spomaľuje najmä pre nižší zahraničný dopyt, v Nemecku a v eurozóne vidieť vplyv neistoty z odchodu Veľkej Británie z Európskej únie či obchodné vojny, vymenúva analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Obchodná vojna zúri najmä medzi Čínou a USA. Od začiatku septembra platia 15-percentné clá z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa na veľkú časť tovaru dovážaného z Číny. Obchodná vojna je jedným z dôvodov poklesu ekonomiky Nemecka, ktoré smeruje do recesie. V druhom štvrťroku HDP krajiny kleslo o 0,1 percenta. Nemecko je pritom najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. Firmy zo Slovenska tam za vlaňajšok vyviezli tovar za viac ako 17 miliárd eur, čo je viac ako pätina z celkového vývozu.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Maďarskí podnikatelia kúpili od januára takmer štyristo slovenských firiem.
20. 9. 2019
Záujem maďarských podnikateľov o slovenské firmy nepoľavuje. Potvrdzuje to analýza poradenskej spoločnosti Bisnode, ktorá skúmala záujem zahraničných vlastníkov o slovenské firmy.Analýza ukázala, že do Maďarska odišlo za prvých šesť mesiacov tohto roka 386 slovenských firiem.
Maďarsko tak naďalej ostáva v top trojke najobľúbenejších destinácií, kde končia slovenské spoločnosti. "Zvýšený záujem maďarských podnikateľov o slovenské firmy môžeme očakávať v dlhodobom horizonte. Môže za to jednak teritoriálna blízkosť, ale aj historické či ekonomické väzby so Slovenskom, vďaka ktorým je kúpa slovenských podnikov pre Maďarov stále atraktívna," tvrdí Petra Štěpánová, analytička spoločnosti. Za prvých šesť mesiacov odišlo zo Slovenska celkovo 1664 slovenských firiem, pričom maďarskí podnikatelia si pripísali na konto 386 z nich. Za celý minulý rok odišlo do Maďarska 593 slovenských firiem. Dáta z prvého polroku 2019 naznačujú, že záujem Maďarov o slovenské podniky narastá. Najviac firiem, ktoré kúpili Maďari, pochádzalo z Nitrianskeho (106), Bratislavského (70) a Banskobystrického kraja (67), najmenej firiem odišlo do Maďarska zo Žilinského (11) a Prešovského kraja (15).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Novinka pri emisiách. Firmy na nich ušetria dvakrát
18. 9. 2019
Ako prinútiť priemyselné podniky myslieť na životné prostredie? Európska únia to vymyslela jednoducho. Na vypúšťanie škodlivých plynov ich prinútila kupovať kvóty, ktorých je čoraz menej, a tým pádom sú čoraz drahšie.
To však malo aj negatívny efekt – hráčom, ktorí nestihli dostatočne rýchlo „ozeleniť“ svoju výrobu, zásadne narástli prevádzkové náklady. A štát si príjmy z predaja kvót nechával vo svojej kase. Zákon o obchodovaní s emisiami, ktorý minulý týždeň schválil parlament, však prináša novinku. Od roku 2021 tretina peňazí utŕžených za emisie poputuje do Modernizačného fondu, ktorý financie vráti do systému.