Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Pokazená vec sa vie maskovať lepšie ako prieskumník.

Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.

Pred ohňom sa dá ujsť, ale nie pred problémom.

Ak niečo dvakrát za sebou zlyhalo, na tretí raz príde katastrofa.

Ani tým, že sa budete brániť každej zmene, nezabránite zmene k najhoršiemu.

Život je veľký vtip, ibaže málokto mu rozumie.

Je jednoduché priviesť koňa k rieke, ale až potom môžeš povedať, že si niečo dokázal, keď ho presvedčíš, aby preplával na chrbe na druhú stranu.

Pod tlakom vonkajších okolností sa môže aj zo všeobecne neschopnej osoby stať osoba schopná.

Prílišná iniciatíva je škodlivejšia ako neschopnosť.