Murphy radí
Človek očami klasikov
Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.
Hnev bráni duchu poznať pravdu.
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
(Myšlienky bez cla)
Kapitola: Murphyho desatoro
8. Ak teoreticky existuje 50 % pravdepodobnosť, že sa niečo zlé stane, potom sa to stane v deviatich prípadoch z desiatich.
5. Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom poradí.
4. Všetko na svete funguje len preto, aby sa to najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Dávať hlúpe otázky je ľahšie, ako naprávať hlúpe chyby.
Dobrý manažér využíva celý svoj talent na zarábanie peňazí pre firmu a celú svoju genialitu na míňanie firemných peňazí.
Hlavná zásada: Neriskovať, nehýbať vecami – každá zmena nesie v sebe riziko.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho postrehy
Náboženstvo tvrdí, že dobré dievčatá sa dostanú do neba. Život ukazuje, že zlé dievčatá sa dostanú všade.
Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.
Jeden iniciatívny blbec je horší ako teroristické komando!
(Murphyho zrnká II)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)