Končíte školu a chystáte sa prvý raz zamestnať?
19. 4. 2023
Od 1. mája 2023 vstupuje do platnosti novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
Fyzické osoby, ktorým vznikne prvé dôchodkové poistenie, budú automaticky zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier). „Tieto osoby budú mať možnosť počas prvých 180 dní od vzniku tohto dôchodkového poistenia zvoliť si dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS) sami. Ak tak v tejto lehote neurobia, DSS im určí Sociálna poisťovňa. Každému sporiteľovi, ktorému vznikne účasť v II. pilieri takto automaticky, však zostane možnosť do dvoch rokov z II. piliera vystúpiť,“.
Týka sa to nielen mladých ľudí, ktorí končia štúdium a po 1. máji 2023 sa po prvý raz zamestnajú. Ide tiež o ľudí vo veku do 40 rokov, ktorí predtým nemali povinnosť platiť odvody na dôchodkové poistenie a po 1. máji 2023 im vznikne.
To sú napríklad SZČO, ktoré v minulosti nedosahovali príjem potrebný na vznik povinného dôchodkového poistenia, ich príjmy medzitým narástli a vznikla tak povinnosť odvádzať na dôchodkové poistenie. Alebo osôb, ktoré sa po návrate zo zahraničia po prvý raz zamestnajú na Slovensku a budú odvádzať na dôchodkové poistenie. Vzhľadom na záujem klientov o informácie týkajúce sa automatického vstupu do II. piliera a určovania DSS, pripravila.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovnaft zvýšil objem predaja ropných výrobkov
18. 2. 2010
Napriek hospodárskej recesii a globálnemu pretlaku ponuky ropných produktov na trhoch sa podarilo skupine Slovnaft v roku 2009 medziročne zvýšiť predaj rafinérskych výrobkov na exportných trhoch o 5,6 %. Na celkovej predaji skupiny Slovnaft tak export predstavoval podľa hovorcu spoločnosti 74,6 %.
Skupina Slovnaft tak vďaka exportu napriek pretrvávajúcej ekonomickej kríze zvýšila celkový objem predaja ropných výrobkov v roku 2009 o 1,1 %. Na domácom trhu predaj v roku 2009 medziročne klesol o 11,2 %. Napriek tomu, že i objem predaja výrobkov sa medziročne zvýšil, tržby z ich predaja v minulom roku v porovnaní s rokom 2008 klesli až o 32 %. Podľa hovorcu sú hlavným faktorom poklesu tržieb nižšie kótované ceny ropných výrobkov.
V roku 2009 prevádzková strata skupiny Slovnaft dosiahla 62,1 milióna eur v porovnaní so ziskom 55,4 milióna eur v roku 2008. Prevádzkovú stratu ovplyvnil najmä nepriaznivý vývoj externého prostredia v dôsledku globálnej ekonomickej krízy, najmä v podobe výrazne nižších kótovaných cien palív. V prípade motorovej nafty, ktorá tvorí približne polovicu tržieb skupiny Slovnaft, bol prepad spracovateľských marží (tzv. crack spreadov) oproti minulému obdobiu zaznamenaný o 68 %, čo výrazne ovplyvnilo prevádzkový výsledok.
Naopak, k zlepšeniu došlo v petrochemickom segmente, ktorý v porovnaní s rokom 2008 zredukoval prevádzkovú stratu o 21,5 milióna eur. V roku 2009 vzrástol zahraničný predaj polymérov v roku 2009 o 10,2 %, zatiaľ čo predaj na domácom trhu mierne poklesol o 0,1 %.
Vplyv nepriaznivého externého prostredia v štvrtom štvrťroku 2009 naďalej pretrvával, k čomu sa pridal aj sezónny pokles predaja ako i vplyv jednorazových položiek. V týchto podmienkach sa skupina Slovnaft naďalej sústredila na systematické opatrenia v snahe znížiť vplyv hospodárskej recesie. V tomto mimoriadne ťažkom prostredí sa skupine Slovnaft podarilo nielen znížiť prakticky všetky prevádzkové náklady a udržať si trhové pozície doma i v okolitých krajinách, ale zachovala si i finančnú stabilitu.
Štúrovská celulózka zaujala dvoch investorov
11. 2. 2010
Írsko-holandský papierenský koncern Smurfit Kappa zverejnil už pred pol rokom, že na jar tohto roku uzavrie tuzemskú celulózku v juhoslovenskom Štúrove. Napokon môže však dôjsť k jej oživeniu a záchrane vyše tristo pracovných miest. Smurfit Kappa rokuje o predaji so záujemcami z juhočeskej papierenskej spoločnosti JIP-Papírny Větřní a nadnárodného koncernu Mondi.
Rokovania sú ešte len na začiatku a žiadna konkrétna ponuka nepadla. V prípade českej firmy by papierenskú výrobu v Štúrove mohla zachrániť spoločnosť, ktorá v nedávnej minulosti mala problémy s vlastnými dlhmi a vysokými stratami. Po vstupe terajšieho vlastníka – českého podnikateľa z oblasti kamiónovej dopravy a stavebníctva Josefa Hanzalíka sa JIP-Papírny dostali do oveľa lepšej kondície. Podnik ležiaci blízko Českého Krumlova už vlani získal severočeské Olšanské papírny neďaleko Olomouca. Druhý najväčší český výrobca papiera dnes v oboch fabrikách zamestnáva 700 ľudí a ročne vyrába papierové produkty za dve a štvrť miliardy českých korún.
Rokovania medzi zmienenými spoločnosťami Smurfit Kappa a Mondi novinám potvrdili viaceré dôveryhodné zdroje.
Zahraničný obchod po 15 rokoch opäť v prebytku
11. 2. 2010
Vlani v decembri vzrástol slovenský export medziročne prvýkrát od septembra 2008, a to o 10,7 %. V porovnaní s rokom 2008 dovoz zostal nezmenený. Vyplýva to z predbežných údajov Štatistického úradu zverejnených dnes.
Celkový vlaňajší objem vývozov sa prepadol o pätinu, dovozy klesli o takmer štvrtinu. Za celý rok 2009 vývoz prevýšil dovoz o 1,26 miliardy eur. Ide o prvý celoročný prebytok zahraničného obchodu od roku 1994.
V dvanástom mesiaci roku 2009 stúpol vývoz na 3,22 miliardy eur. V novembri sa po revízii medziročne prepadol o 0,7 %. Štatistici pôvodne za november vykázali rast exportu o 2,7 %. V decembri sa oproti roku 2008 dovoz nezmenil a dosiahol 3,28 miliardy eur. V novembri sa znížil o 9,3 %. V decembri sa obchodná bilancia dostala do schodku, dovozy prevýšili vývozy o 56,6 milióna eur. Zahraničný obchod bol pritom v novembri ešte v prebytku 150,9 milióna eur.
Za celý rok 2009 sa vývoz oproti roku 2008 prepadol o 19,9 % a dosiahol 39,68 miliardy eur. Dovozy poklesli o 23,6 percenta na 38,43 miliardy eur. Bilancia sa oproti rovnakému obdobiu roka 2008 výrazne zlepšila, a to o viac ako dve miliardy eur.
Noví investori môžu ovplyvniť rast miezd
10. 2. 2010
Vytvorenie podmienok na posilnenie produktívnych odvetví a tvorbu pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou je nádejou pre rast miezd v ťažkých časoch.Slovensko sa v závere roka tešilo z rekordne nízkej inflácie. Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien bola v novembri a decembri nulová, medziročný rast cien mapovaný národným spotrebiteľským košom dosiahol 0,4 – 0,5 %. Kúpyschopnosť miezd sa oslabovala tak mierne, ako ešte nikdy za ostatné dve desaťročia.
Na prvom mieste nemožno zabúdať na pokles inflácie pri hodnotení dobrého, 4,4-percentného decembrového medziročného reálneho rastu miezd v priemysle. Pri predpoklade, že by sa v uplynulom roku nominálne mzdy vyvíjali rovnako, hodnotenie zmeny ich kúpyschopnosti by vyšlo oveľa inak, ak by sme podobne ako Poľsko, Maďarsko, či Rumunsko vlani čelili 4-5-percentnej inflácii, ku ktorej prispeli aj mimoriadne turbulencie na ich devízových trhoch na prelome rokov 2008 a 2009.
Motorom slovenského vývozu je priemysel. Ako sme sa vlani presvedčili, ten môže citeľne pohnúť osudom slovenského hospodárstva. Aj preto sa pri hodnotení výkonnosti malých a otvorených ekonomík, no najmä ich medzinárodnej konkurencieschopnosti, venuje taká veľká pozornosť práve vývoju priemerných miezd v priemysle (a tie sú zároveň aj najčastejšie prezentovanou spomedzi mzdových štatistík).
V decembri sa priemerné mzdy v slovenskom priemysle medziročne reálne zvýšili o 4,4%, v priemere za celý minulý rok o 0,6%. Medziročne kúpyschopnosť miezd v slovenskom priemysle teda aj v roku vážnej recesie vzrástla. Vlani však v siedmich spomedzi vybraných odvetví mimo priemyslu reálne mzdy medziročne klesli, čo je vývoj, ktorý skôr zodpovedá očakávaniam spojeným s recesiou.
Netreba zabúdať na to, že s výnimkou troch odvetví (stavebníctvo, doprava a skladovanie, informácie a komunikácia) vlani klesala zamestnanosť v slovenskom hospodárstve aj v priemysle (za celý rok o 15%). Pod najväčším tlakom (tak na tržby aj zamestnanosť) sa vlani ocitli spravidla odvetvia, ktoré okrem hospodárskeho oslabenia na exportných trhoch doplácajú aj na svoju nižšiu konkurencieschopnosť (napríklad voči importom z blízkeho, či vzdialenejšieho zahraničia).
Na nižšie mzdy sú spravidla odkázané práve odvetvia s nižšou pridanou hodnotou a limitovaným krátkodobým priestorom pre posilnenie konkurencieschopnosti zvýšením produktivity.
Pre vývoj zamestnanosti aj miezd budú rozhodujúce predovšetkým nové investície. Slovensko bude závislé od príchodu nových investorov. To, akí to budú investori a v ktorých odvetviach, môže ovplyvniť aj to, či budú nové pracovné miesta k rastu miezd prispievať pozitívne, teda či pôjde o odvetvia s vyššími než priemernými mzdami, alebo či sa v nových závodoch zamestnajú ľudia z utlmujúcich odvetví s nižšou pridanou hodnotou.