Konanie o uložení pokuty týkajúcej sa potravín
14. 7. 2020
Zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách sa vypúšťa ustanovenie, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.
Po novom sa ustanovuje, že konania o uložení pokuty, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020. Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniu ako opravného prostriedku, má pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu nezameniteľný význam, nakoľko až do skončenia odvolacieho konania nie sú tieto subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú pokutu.
Zároveň sa zrušuje zákon č. 478/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, a ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024. Táto novela zákona o potravinách, ktorá síce nadobudla platnosť, nie však ešte účinnosť, obsahuje právnu úpravu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je značným zásahom do zmluvnej slobody prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti, tzn. darovanie má byť vždy dobrovoľné a bezodplatné plnenie daru, nie povinnosť, ako to novela zákona o potravinách ustanovuje. Z tohto dôvodu sa ustanovením navrhuje zrušenie tejto novely zákona o potravinách.
Kažimír chce indexový fond aj v treťom pilieri. Čo by to prinieslo
7. 12. 2017
Indexový fond zatiaľ funguje len v druhom pilieri. Zarába najlepšie zo všetkých. Keď si niekto začína sporiť na dôchodok a vstupuje do druhého alebo tretieho piliera, penzijná spoločnosť mu vždy ponúkne niekoľko fondov, v ktorých sa mu peniaze budú zhodnocovať.
Môžu to byť fondy, ktoré zarábajú málo, ale nič sa v nich nedá stratiť. Alebo sú to fondy, ktoré prudšie skáču, ale vedia zarobiť aj niekoľkonásobne viac. K takýmto rizikovým patrí aj indexový fond. V súčasnosti ho penzijné spoločnosti núkajú v druhom pilieri, no možno bude povinný aj v treťom.
Indexové fondy presadzuje minister financií Peter Kažimír. Chce, aby ich povinne mali všetky spoločnosti, ktoré spravujú tretí pilier. Navrhol to cez pripomienku k novele zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a označil ju za zásadnú. „V druhom pilieri sa dá investovať do rizikovejších fondov. V roku 2015 dosiahli napriek výkyvom na finančných trhoch viacnásobné reálne zhodnotenie. V treťom pilieri však ponúkané nie sú,“ vysvetlil Kažimír, prečo na nich trvá . V súčasnosti ponúkajú tretí pilier štyri spoločnosti – Axa, NN – Tatry Sympatia, Stabilita a Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky. Každá z nich má aspoň tri fondy, konzervatívny, rastový a výplatný. Líšia sa v stratégii.
Štát zrušil odvodovú odpočítateľnú položku pre zamestnávateľov, štátna kasa si polepší
7. 12. 2017
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky by išlo podľa Druckera na úkor verejného zdravotného poistenia. Parlament v stredu odsúhlasil návrh na zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa. Priniesol ho pozmeňujúci návrh zdravotníckeho výboru k novele zákona o zdravotnej starostlivosti.
Od zamestnávateľov by tak do zdravotných poisťovní za budúci rok malo prísť navyše viac ako 102 miliónov eur.
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) išlo podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) na úkor verejného zdravotného poistenia. "Peniaze sa vrátia späť do zdravotného poistenia, tam, kde boli, aj kam patria," povedal. Argumentuje, že zavedenie OOP v roku 2015 bolo jednorazovým opatrením na zlepšenie zamestnanosti. Keďže miera nezamestnanosti klesla na 6,4 percenta, dôvody na jej existenciu podľa neho pominuli a účel naplnila. Drucker pripomínal, že výpadok na verejnom zdravotnom poistení sa nekompenzoval a tieto peniaze v zdravotníctve chýbali. Zrušením OOP sa má odstrániť negatívny dosah na zdravotné poisťovne. Na budúci rok by tak do nich malo od zamestnávateľov pritiecť asi 30 miliónov eur. Ďalších 72 miliónov by dostali v roku 2019 po ročnom zúčtovaní poistného za predchádzajúci rok. OOP pre zamestnancov zostane naďalej v platnosti. Horná hranica priemernej mesačnej mzdy 570 eur zostáva nezmenená, vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Poslanci odobrili aj budúcoročnú sadzbu poistného za poistencov štátu na 3,71 percenta vymeriavacieho základu. "Zníženie sadzby má byť kompenzované vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb a nemá negatívne ovplyvniť výšku disponibilných zdrojov v zdravotníctve," konštatuje sa v materiáli.
Poslanci si zvýšia platy o euro novelou zákona o DPH
6. 12. 2017
Pozmeňujúci návrh v stredu predložil predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Ladislav Kamenický (Smer-SD) s tým, že ide o dohodu s rezortom financií.
"Je jasná zhoda, že nemôžeme uvoľniť proces zmrazovania platov tak, že použijeme výpočet zavedený pred niekoľkými rokmi. Preto je dohoda, že platy sa zvýšia o symbolické euro. Robíme to, aby sme oficiálne otvorili diskusiu, ako odstrániť deformácie platov ústavných činiteľov a nominantov v štátnych spoločnostiach," povedal po utorkovom (5.12.) rokovaní koaličných poslaneckých klubov v NR SR premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico s tým, že to nebude jednoduchá práca. Premiér spresnil, že sa budú musieť nastaviť určité koeficienty, od ktorých sa budú odvíjať platy ústavných činiteľov a zástupcov štátu v štátnych spoločnostiach. Koalícia však najskôr cez pozmeňujúci návrh zakotví ustanovenie, že platy ústavných činiteľov ostávajú na úrovni roku 2011 zvýšené o jedno euro. Súčasne sa začne práca na nových parametroch novej právnej úpravy.
Návrat slovenskej koruny by neodmietla viac ako polovica ľudí
4. 12. 2017
Sedem z desiatich Slovákov je spokojných s eurom. Napriek tomu by si návrat slovenskej koruny priala alebo by ho neodmietla viac ako polovica ľudí. Patria k nim najmä mladí do 29 rokov, kým Slováci starší ako 61 rokov si starú menu želajú najmenej. Vyplýva to z prieskumu agentúry MNFORCE pre spoločnosť TopForex.
Spokojnosť s eurom deväť rokov po zavedení vyjadrilo 70 percent Slovákov, pričom za jeho najväčšiu výhodu označili jednoduchšie cestovanie a nákupy v zahraničí. Oproti tomu 23,8 percenta opýtaných nevedelo nájsť žiadnu výhodu súčasnej meny. Euro podľa 69,2 percent Slovákov spôsobilo zvyšovanie cien v obchodoch a takmer polovica respondentov (48,4 percenta) nie je spokojná s tým, že Slovensko musí v rámci eurozóny prispievať ostatným zadlženým štátom. Najväčšími kritikmi eura sú podľa prieskumu obyvatelia Banskobystrického alebo Nitrianskeho kraja vo veku 40 až 59 rokov, ktorí pochádzajú z menších miest a majú nižšie vzdelanie. Euro naopak najviac vyhovuje obyvateľom Žilinského, Košického, Trenčianskeho a Bratislavského kraja. Návrat ku korune pripúšťa viac ako polovica Slovákov (54,4 percenta). O tom, že stará mena by sa mala opäť zaviesť, je rozhodne presvedčená takmer tretina (29 percent). Ďalších 25 percent návrat k nej neodmieta. Záujem o korunu nemá 46 percent opýtaných. Medzi najväčších zástancov koruny patria mladí vo veku 18 až 29 rokov, z ktorých až 65 percent návrat predošlej slovenskej meny neodmieta. Najmenej prístupní tejto zmene sú starší ľudia nad 61 rokov.