Geniálne je to, čo dokáže zmeniť malé na veľké bez pridávania hmoty zvonku.

Najväčšou tragédiou je vydať sa z lásky a potom zistiť, že dotyčný nemá peniaze.

Prvá láska je istým druhom očkovania, ktoré človeka na čas ochráni pred ďalším ochorením.

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.

Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.

Keby človek dopredu vedel, ako to dopadne, život podnikateľa by bola jedna nekonečná nuda.

Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.