Kompenzácie energií mali skončiť o mesiac, rezort ale bude pokračovať
24. 8. 2023
Maximálna suma na kompenzáciu je do výšky 200-tisíc eur za mesiac, to znamená, že za štvrťrok môže jedna firma dostať až 600-tisíc eur.
Ministerstvo hospodárstva predĺži platnosť opatrenia 2.1 na kompenzáciu cien energií až do konca kalendárneho roka. Po stredajšom rokovaní vlády to povedal minister hospodárstva Peter Dovhun. Výzva je určená pre všetky hospodárske jednotky s vlastným identifikačným číslom organizácie a zmluvou s dodávateľom.
"Je to v kompetencii ministerstva hospodárstva, dnes sme sa na vláde zhodli a informovali ostatných členov vlády, že túto schému predĺžime až do konca kalendárneho roka," povedal Dovhun. V rámci tejto výzvy preplatí MH 80 percent nákladov na elektrinu prekračujúcich 199 eur za megawatthodinu a 99 eur za MWh plynu.
Aktuálna výzva zatiaľ platí do konca septembra. Maximálna suma na kompenzáciu je do výšky 200-tisíc eur za mesiac, to znamená, že za štvrťrok môže jedna firma dostať až 600-tisíc eur...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Dochádza k zmenám v službách zamestnanosti
12. 3. 2018
Onedlho nadobudne účinnosť schválená novela zákona o službách zamestnanosti.
• Podpora pracovnej mobility uchádzačov o zamestnanie (UoZ) zatraktívnením podmienok pre vznik nároku na príspevok na dochádzku za prácou a príspevok na podporu mobility za prácou. Ustanovuje sa zvýšenie maximálnej mesačnej výšky oboch príspevkov, umožnenie poskytovať príspevok na dochádzku za prácou bez ohľadu na vymedzenie spôsobu dopravy do zamestnania, vypustenie obmedzenia jeho poskytovania v rámci jednej obce a predĺžiť obdobie jeho poskytovania pre znevýhodnených UoZ. Súčasne sa rozšírujú možnosti podpory mobility za prácou zavedením kombinácie poskytovania oboch príspevkov tak, že sa umožní poskytovať príspevok na podporu mobility za prácou aj zamestnancovi, ktorý sa presťahuje do miesta výkonu svojho zamestnania v období počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania.
• Dochádza k zavedeniu príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý bude určený na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním občana do nového miesta trvalého pobytu.
• Rozšírenie povinností zamestnávateľa, ku ktorému sú na výkon práce vysielaní štátni príslušníci tretích krajín, o povinnosť zabezpečenia primeraného ubytovania pre vysielaných zamestnancov, ako aj o povinnosť doloženia príslušných dokladov preukazujúcich ich vyslanie.
• Zjednodušenie podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.
• Zavedenie podmienky pre vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a pre udelenie povolenia na zamestnanie je, že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.
Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
12. 3. 2018
Cieľom novely zákona je odstrániť problém interpretačnej a aplikačnej praxe, podľa ktorej niektoré školské zariadenia, napríklad školské jedálne a centrá voľného času, prijímajú deti a žiakov, alebo vykonávajú voči nim iné opatrenia, na základe rozhodnutia vydaného v rámci správneho konania.
Znenie § 38 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve výslovne ustanovuje správne konanie len pre rozhodovanie riaditeľa základnej školy a strednej školy.
Potreba takejto úpravy je aktuálna aj vzhľadom na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje orgánom verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky práve v prípade vydávania rozhodnutí v správnom konaní. Novelizáciou zákona sa tak odstránia zároveň pochybnosti o tom, na ktoré subjekty v rámci sústavy škôl a školských zariadení sa zákon o e-Governmente vzťahuje.
Novela zákona umožňuje Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako správcovi a prevádzkovateľovi Centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov plniť úlohy voči registru právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktoré mu vyplývajú z § 5 zákona č. 272/2015 Z. z. Do ustanovení týkajúcich sa siete a centrálneho registra sa dopĺňajú alebo precizujú ustanovenia týkajúce sa spracúvaných údajov.
Kybernetická bezpečnosť – nový zákon
9. 3. 2018
Cieľom smernice NIS je zaručiť spoločnú bezpečnosť sietí a informačných systém v rámci Európskej únie, prostredníctvom zvýšenia bezpečnosti internetu a súkromných sietí a informačných systémov, na ktorých je do značnej miery postavené fungovanie hospodárskych a spoločenských záujmov.
Cieľom nového zákona je vytvoriť funkčný legislatívny rámec nevyhnutný pre efektívnu realizáciu kľúčových opatrení pre bezpečnosť národného kybernetického priestoru, ktorý transponuje priority a požiadavky, ktoré boli vytvorené na európskej úrovni a prijaté všeobecným konsenzom prostredníctvom smernice NIS.
Siete a informačné systémy hrajú zásadnú úlohu pri slobodnom pohybe a často sú prepojované a spájané internetom, ako globálnym nástrojom. Narušenie siete a informačných systémov v jednom členskom štáte sa preto dotýka ďalších členských štátov a celej Európskej únie. Odolnosť sietí a stabilita informačného systému je preto základným predpokladom hladkého a nerušeného fungovania vnútorného trhu Európskej únie a predpokladom dôveryhodnej medzinárodnej spolupráce.
Smernica NIS predstavuje prvú celoeurópsku legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov, zvyšuje ich vzájomnú koordináciu a predstavuje bezpečnostné podmienky pre kľúčové sektory.
Významným subjektom na poli kybernetickej bezpečnosti v Európskej únii je Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), ktorá prispieva k zabezpečovaniu vysokého stupňa bezpečnosti a v spolupráci s európskymi krajinami vytvára spoločnú kultúru bezpečností sietí a informačných systémov v Európskej únii.
Povinnosti členských štátov vyplývajúce zo smernice NIS sú nastavené na najnižšej prijateľnej úrovni nevyhnutnej k dosiahnutiu požadovanej pripravenosti a k zabezpečeniu medzištátnej spolupráce založenej na dôvere. Členské štáty môžu v rámci prijatých opatrení zohľadňovať svoje vnútroštátne špecifiká a každý členský štát v tomto smere transponuje smernicu NIS s ohľadom na reálne, skutočné riziká vyskytujúce sa v spoločnosti.
Slovensko je deviatou najatraktívnejšou výrobnou krajinou sveta
7. 3. 2018
Slovensko je deviatou najatraktívnejšou výrobnou krajinou sveta. Najlepšie podmienky sú v Číne. Vyplýva to zo štúdie realitnej poradenskej spoločnosti Cushman & Wakefield, v ktorej porovnávala 42 krajín. Medzi 19 európskymi štátmi je Slovenská republika štvrtá za Litvou, Maďarskom a Českom. Štúdia porovnáva jednotlivé krajiny podľa rôznych rizikových a nákladových faktorov. Napríklad politického a ekonomického rizika, trhových podmienok a personálnych nákladov.
„Najdôležitejšími otázkami pre výrobné odvetvie zostávajú lokalita a dodávateľské reťazce. Krajiny strednej a východnej Európy si udržujú vysokú atraktivitu a globálnu konkurencieschop¬nosť, pretože celkové personálne náklady v regióne sú relatívne nízke. A vďaka investíciám do infraštruktúry sa navyše zlepšuje prepojenie so zvyškom Európy,“ uviedol špecialista na prenájmy priemyselných nehnuteľností Cushman & Wakefield Ferdinand Hlobil. V regióne podľa neho tiež rastie konkurencieschop¬nosť vo výrobe v odboroch vyspelých technológií. „To dokazuje napríklad nedávno ohlásená spolupráca (v ČR) medzi Fakultou strojní ČVUT a spoločnosťou GE Aviation,“ doplnil Hlobil. Čína na prvom mieste rebríčka vystriedala Malajziu, ktorá klesla na tretiu priečku. Druhou najatraktívnejšou krajinou pre výrobné podniky sa stala Litva. Podľa Hlobila vďaka priaznivému podnikateľskému prostrediu a najnižším personálnom nákladom v celej Európe. „Tie sú tu o 14 percent nižšie ako v Poľsku a oproti Českej republike dokonca o 30 percent,“ uviedol ďalej Hlobil. V prvej desiatke sa umiestnili tri krajiny zo strednej Európy, okrem Slovenska tiež Česko a Maďarsko. Podľa Hlobila vzrástla atraktivita týchto krajín vďaka tesnej blízkosti západoeurópskych ekonomík a zlepšovaniu infraštruktúry. „Personálne náklady tu síce v posledných rokoch rastú, stále sú však nižšie ako v západnejšie situovaných krajinách. Vďaka historickým väzbám na Nemecko a Rakúsko si región uchováva pozíciu menej nákladnej lokality pre výrobu automobilov, ktorá sa v stále väčšej miere automatizuje,“ dodal Hlobil.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)