Kolektívne investovanie
15. 6. 2022
V nadväznosti na novely zákona o riešení krízových situácii sa novelizuje aj zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, v rámci ktorého sa transponuje delegovaná smernica Komisie.
Hlavným cieľom je, aby sa pravidlá týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť uplatňovali aj na obchodníkov s cennými papiermi a to z dôvodu, aby sa zabránilo nerovnakým podmienkam pre správcovské spoločnosti a pre obchodníkov s cennými papiermi, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť, a aby sa zabránilo súvisiacej roztrieštenosti, nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti vo fungovaní vnútorného trhu.
Do zákona o kolektívnom investovaní sa transponuje aj smernica (EÚ) 2021/2261 z 15. decembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES, pokiaľ ide o používanie dokumentov s kľúčovými informáciami správcovskými spoločnosťami podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú.v. EÚ L 455, 20.12.2021), podľa ktorej sa dokument s kľúčovými informáciami vypracovaný podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014) bude od 1. januára 2023 považovať za dokument spĺňajúci požiadavky uplatniteľné na dokument s kľúčovými informáciami pre investorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) a retailoví investori tak už nebudú dostávať dva dokumenty obsahujúce tie isté informácie týkajúce sa toho istého finančného produktu.
K
Korupcia trápi každú druhú firmu
22. 12. 2017
„Svet nás oceňuje za boj proti korupcii,“ tak znela nedávna správa premiéra Roberta Fica, ktorou reagoval na vyhlásenie svetových ambasád o stave korupcie na Slovensku. Výsledky prieskumu medzi slovenskými podnikateľmi, ktorý včera zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska, však hovoria o niečom inom. Vyplýva z nich, že každý druhý podnikateľ na Slovensku má s korupciou osobnú skúsenosť.
To, že Slovensko má s rozšírením korupčného správania vážny problém, naznačujú rôzne rebríčky dlhodobo. V európskom prieskume Eurobarometer sme napríklad skončili na šiestej najhoršej priečke zo všetkých krajín EÚ, keď takmer 60 percent našich firiem označilo korupciu za vážnu prekážku pri podnikaní. Siedmi najhorší v Únii sme skončili aj v najcitovanejšom svetom rebríčku od Transparency International. Keďže vnímanie korupcie v spoločnosti je kritizované ako subjektívne a skresľujúce, spýtala sa Podnikateľská aliancia podnikateľov, či s ňou majú osobnú skúsenosť.
Náhradní užívatelia pozemkov majú poslednú možnosť si ich udržať
19. 12. 2017
Ak náhradní užívatelia nepredložia návrh, stratia možnosť poľnohospodárske pozemky využívať. Ak náhradní užívatelia pozemkov spĺňajú zákonom stanovené kritériá a majú záujem náhradné pozemky užívať aj do budúcnosti, musia podať najneskôr do 28. februára 2018 na príslušný okresný úrad návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku.
Ak tak neurobia, stratia možnosť tieto poľnohospodárske pozemky využívať, nakoľko 31. decembra 2018 stratia platnosť všetky rozhodnutia, ktorými im pozemky do náhradného užívania boli v minulosti vyčlenené. Uviedla to na tlačovej konferencii vicepremiérka a šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) za účasti riaditeľa pozemkového odboru MPRV SR Andreja Vašeka. "Všetci tí, ktorí majú pridelené náhradné pozemky, ich majú pridelené na základe rozhodnutia. Ľudia, ktorým boli pridelené náhradné pozemky a chcú pozemky naďalej užívať, majú po zmene zákona povinnosť na okresnom úrade, na pozemkovom odbore, podať žiadosť o obnovu konania pre užívanie náhradných pozemkov," priblížila Matečná. Pripomenula, že náhradné pozemky boli v 90. rokoch pridelené viac ako 100.000 občanom. V rokoch 1991 až 2007 bolo vyčlenených viac ako 318.000 pozemkov v celkovej výmere 341.000 hektárov (ha). Viac ako polovica zo všetkých vyčlenených náhradných pozemkov bola v okresoch Levice, Dunajská Streda, Trebišov, Galanta, Komárno a Rimavská Sobota. V návrhu musí podľa nej podávajúci uviesť názov katastrálneho územia, doterajšie rozhodnutie, ktorým mu bol doterajší náhradný pozemok vyčlenený do užívania, označenie lokality a ďalšie jemu známe údaje o doterajšom náhradnom pozemku. Prílohou návrhu má byť zoznam poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, na ktoré nemá uzavretú nájomnú zmluvu, a čestné vyhlásenie o neuzavretí nájomnej zmluvy na tieto pozemky. Ak návrh podáva v mene vlastníka nájomca náhradného pozemku, prílohou je aj nájomná zmluva na náhradný pozemok. Päť podmienok "Návrh musí spĺňať päť podmienok. Navrhovateľ je tou osobou, ktorej bol predmetný náhradný pozemok v minulosti vyčlenený, nie jeho dedič či iný právny nástupca. Doterajšie rozhodnutie podľa paragrafu 15 zákona 330 z roku 1991 k predmetnému náhradnému pozemku musí byť doteraz platné. Navrhovateľ vlastní v katastrálnom území dostatočnú výmeru poľnohospodárskej pôdy, na ktorú nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu. Náhradný pozemok je identifikovateľný v teréne. Náhradný pozemok je identický so zjednodušeným rozdeľovacím plánom," vysvetlil Vašek. Návrh podľa neho podáva žiadateľ na pozemkový a lesný odbor príslušného okresného úradu, ktorý bude skúmať splnenie všetkých týchto podmienok. Ak budú všetky splnené, vydá rozhodnutie, že k doterajšiemu náhradnému pozemku vzniká podnájomný vzťah a vlastník môže pokračovať v jeho užívaní. Ak čo len jedna z podmienok zákona splnená nebude, okresný úrad vydá rozhodnutie, že nevzniká podnájomný vzťah. Bližšie informácie poskytnú žiadateľom pracovníci týchto odborov na jednotlivých okresných úradoch.
Slovenský Cayenne: až 800 miliónov eur a stovky ľudí
18. 12. 2017
Je dobre známe, že nemecká automobilka Porsche si vždy potrpela na to, aby na svojich produktoch mohla vystaviť nálepku „made in Germany“. Teraz však Nemecko vystrieda Slovensko. Koncern umiestňuje výrobu svojho populárneho SUV modelu Cayenne do bratislavskej výroby, ktorá bola niekoľkokrát v rámci spoločnosti ocenená ako najlepšia.
O príchode modelu Cayenne sa rozhodlo už pred viac ako dvomi rokmi. Bratislavský závod sa podieľal na výrobe stuttgartskej automobilky už predtým. Zhotovoval totiž predmontované lakované karosérie s množstvom komponentov. V závode v Lipsku sa následne uskutočňovala iba kompletizácia vozidla. Teraz sa však bude vyrábať výhradne iba na našom trhu. „Porsche Cayenne sa stáva vlajkovou loďou závodu v Bratislave a každému na svete budeme môcť povedať, že bolo vyrobené na Slovensku,“ uviedol pri oficiálnom otvorení prevádzky minister financií Peter Kažimír. V budúcnosti nie je vylúčené, že by na náš trh prišiel aj druhý SUV spoločnosti, Porsche Macan.
Poslanci schválili štátny rozpočet na rok 2018, deficit má klesať
15. 12. 2017
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválil zákon roka, teda návrh štátneho rozpočtu na rok 2018. Za návrh bolo 82 poslancov, proti prijatiu ich hlasovalo 59.Deficit by mal klesať. Podobne ako po minulé roky, by Slovensko malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom, a to konkrétne 0,83 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
o znamená, že naše výdavky budú vyššie ako príjmy. V roku 2019 má deficit opäť klesať, a to na 0,1 percenta. A o rok neskôr je už na pláne takzvané vyrovnané hospodárenie, kedy sa naše príjmy rovnajú už výdavkom. Klesať by mal postupom rokov aj dlh verejnej správy. V budúcom roku by mal dosiahnuť 49,9 percenta HDP a v roku 2020 už rozpočet počíta so znížením až na 45,5 percenta. Návrh rozpočtu musí ešte podpísať prezident. Samotný štátny rozpočet predpokladá na budúci rok celkové príjmy v objeme 13,983 miliárd eur pri celkových výdavkoch v sume 15,956 miliárd eur. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2018 by tak mal v reálnych číslach dosiahnuť 1,973 miliardy eur.Opozícia neuspela. Poslanci tiež odsúhlasili pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z rokovania gestorského finančného výboru, podľa ktorého bude vláda v budúcom roku oprávnená prijať rámcový úver od Európskej investičnej banky na financovanie rozpočtových výdavkov v objeme tristo miliónov eur. Podľa očakávania neprešiel žiaden zo šiestich opozičných pozmeňujúcich návrhov. Poslanec Eduard Heger z OĽaNO chcel vo svojom pozmeňovacom návrhu presadiť zúženie okruhu financií, na ktoré sa vzťahuje zákonné pravidlo, podľa ktorého sa môže rozpočet počas roka upraviť tak, že výdavky môžu stúpnuť maximálne o jedno percento.. Poslankyňa za SaS Anna Zemanová zase chcela vypustiť zo zákona o štátnom rozpočte povinnosť odvádzať štátu osobitný odvod pre podniky Vodohospodárska výstavba a Lesy SR..Ďalší pozmeňujúci návrh predniesla poslankyňa Zuzana Zimenová, ktorá chcela z rezervy na prostriedky a odvody Európskej únii presunúť 50 miliónov eur na rezervu na reformu vzdelávania. So svojimi návrhmi neuspel ani poslanec za OĽaNO Miroslav Sopko. Navrhoval navýšiť rozpočet dotačného systému Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí o 310-tisíc eur, zvýšiť sumu v kapitole rezortu školstva na podporu detí a mládeže o pol milióna eur a takisto na program zameraný na školský a univerzitný šport o pol milióna eur.Platy aj HDP majú rásť. Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky je pritom postavený na solídnych ekonomických základoch. Podľa septembrovej makroekonomickej prognózy by mala naša ekonomika v budúcom roku rásť 4,2 percenta, k čomu by mali napomôcť najmä nové projekty v automobilovom priemysle, ako je napríklad príchod automobilky Jaguar Land Rover. Rásť by mala aj zamestnanosť, a to o 1,4 percenta a miera nezamestnanosti by mala zase poklesnúť na 7,3 percenta. Dariť by sa malo viac aj ľuďom. Nominálna mzda by mala v roku 2018 stúpnuť o 4,6 percenta. Po odrátaní inflácie, teda rastu cien, by ľudia v peňaženkách tak mohli uvidieť o 2,9 percenta vyššie platy. Parlament schválil novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú predložili koaliční poslanci Štefan Zelník (SNS) a Tibor Bastrnák (Most-Híd). "Zámerom tohto zákona bolo pomôcť neziskovým organizáciám, ktoré majú v predmete činnosti zdravotnú starostlivosť. Vieme dobre, že keď sa neziskové organizácie zakladali, štát do toho vkladal majetok, a to hnuteľný a nehnuteľný. Tento majetok je podľa súčasnej legislatívy prioritným majetkom a nie je možné s ním nakladať," povedal v pléne predkladateľ Zelník. Telo šedého boxu. Poslanci sa ani podruhýkrát nezhodli na dvoch nominantoch na post člena Regulačnej rady, ktorá pôsobí na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ako kontrolný a odvolací orgán.