Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Žena si myslí, že zmyslom života je láska, muž si myslí zmyslom života je práca.

Ak si myslíš, že už máš dosť peňazí, poraď sa o tom s advokátom.

Príčinou straty smeru môže byť aj príliš veľa smeroviek.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.

To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.

Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.

Každý má toľko, koľko si zaslúži.