Murphy radí
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy a šťastie
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
Je lepšie byť bohatým než hlúpym.
Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphy optimista
Ak sa celý život driapete po rebríčku kariéry a na konci života ste stále len na prvom šteblíku, nemajte komplexy – aspoň nedostanete závrat.
Ak vaše slová prestávajú počúvať, je čas na zmenu štýlu: menej slov a viac úplatkov.
Ak nemáte na to, aby ste v tíme hrali prím, určite máte na to, aby ste ich deprimovali.
(Murphyho zákonník)
Život s Murphyho zákonmi
Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.
Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa stále čaká.
Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude horšie.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
(Zrnká úsmevu)