Klesanie inflácie na Slovensku ide oproti Česku slimačím tempom, padá tam štyrikrát rýchlejšie
19. 5. 2023
Obe krajiny trápi vysoká inflácia.
Aprílová inflácia v Česku dosiahla úroveň 14,3 % v medziročnom vyjadrení, tvrdia najnovšie dáta Eurostatu. Český ekonóm Lukáš Kovanda poznamenáva, že Slovensko podľa rovnakej štatistiky, ktorá je medzinárodne porovnateľná, vykazuje infláciu prakticky totožnú.
Aktuálne čísla Štatistického úradu SR hovoria o tom, že v apríli inflácia na Slovensku klesla pod 14 %. (13,8 %)
Podľa Kovandu už nemožno vylúčiť, že za máj bude mať Česko nižšiu infláciu ako my.
„Naznačuje to doterajšia tohtoročná dynamika vývoja inflácie v oboch krajinách. Veď ešte tento rok v januári Česko podľa Eurostatu vykazovalo infláciu 19,1 %, zatiaľ čo Slováci ju vtedy mali 15,1 %. Tento rok v januári teda bola inflácia v Česku o štyri percentuálne body vyššia ako inflácia na Slovensku, zatiaľ čo v apríli už len o 0,3 percentuálneho bodu,“ konštatoval pre Aktuality.sk.
Česká národná banka prognózuje májovú infláciu v ČR na medziročnej úrovni 11,6 percenta, zatiaľ čo Národná banka Slovenska predpokladá, že inflácia na Slovensku dosiahne v máji medziročnú hodnotu 11,9 percenta.
„Aj to by teda mohlo nasvedčovať tomu, že Česi budú mať v máji nižšiu infláciu ako Slováci. Aj keď finálne čísla Eurostatu sa budú od uvedených odhadov takmer určite líšiť, rovnako ako sa budú líšiť od mier inflácie počítanej národnými štatistickými úradmi Česka i Slovenska,“ pokračoval ekonóm.
Pokles v Česku z vyššieho základu
Napriek tomu je podľa jeho slov zrejmé, že v Česku tento rok inflácia klesá citeľne rýchlejšie ako na Slovensku.
„Vlastne dokonca viac ako štyrikrát rýchlejšie. A tento trend bude zrejme pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Je pravda, že v Česku inflácia klesá z vyššieho základu, pričom takýto pokles môže byť objektívne ľahší ako ten z nižšieho základu,“ podotkol Kovanda.
Zároveň vyslovil rečnícku otázku, o koľko by infláciu v Česku znížilo, ak by Česi namiesto koruny platili eurom. „Rozhodujúce sú celkom iné faktory, než aké predstavuje používaná mena,“ myslí si.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Vláda má vôľu vyhlásiť voči dlžníkom sociálnej poisťovne generálny pardon
21. 6. 2018
Dankovi sa zároveň nepáči, že dlhy vymáhajú súkromní exekútori. Vláda SR má vôľu vykonať voči dlžníkom Sociálnej poisťovne (SP) generálny pardon. Na pôde Národnej rady SR to deklaroval šéf koaličnej SNS a predseda parlamentu Andrej Danko počas rozpravy k návrhu exekučnej amnestie, s ktorou opäť prichádza hnutie Sme rodina.Odpustenie dlhov."Musíme to zanalyzovať, premyslieť etapy odpustenia dlhov. Asi by sme mali v prvom rade odpustiť tým, ktorí majú dlh z nevedomosti, napr. odišli za prácou do zahraničia a nevedeli, že majú nejaké povinnosti voči SP.
Poďme krok po kroku, zamerajme sa na Sociálnu poisťovňu," apeloval. Dankovi sa zároveň nepáči, že dlhy pre SP vymáhajú súkromní exekútori. "Systém je zlý, štát by si mal pohľadávky vymáhať sám a nie súkromnými exekútormi, ktorý si z toho urobili mega biznis," povedal. Na margo návrhu Sme rodina poznamenal, že téma je to dobrá. "Tento návrh však nie je možné podporiť, nedá sa to totiž obsiahnuť návrhom zákona v rozsahu jednej strany. Tento zákon je nevykonateľný, nie je možné ho schváliť, ani podporiť," povedal. Danko však avizoval, že na jeseň chce koalícia inštitúciu po inštitúcii s touto problematikou konfrontovať. "Sú to ale zložité procesy. Vôľa je, len nie je možné túto kopu problémov a spleť vzťahov takto vyriešiť. Ale urobím všetko pre to, aby sme našli riešenie," dodal. Riešenie problému .Peter Pčolinský (Sme rodina) pripustil, že ich návrh po odbornej stránke možno nie je dokonalý. "Ale som rád, že ste sa k tomu vyjadrili. Poďme to už ale riešiť, ľudia sú stále v ťažšej a ťažšej situácii," apeloval. Milan Krajniak (Sme rodina) považuje za podstatné, že sa problém začne riešiť. "V poriadku, poďme po jednotlivých inštitúciách. Ale urobme to skôr, ako tie domácnosti nám začnú padať do dlhovej pasce, potom už bude neskoro tým ľuďom pomáhať," uzavrel. Sme rodina presadzuje, aby po zaplatení dlhu boli občanovi odpustené úroky z omeškania a poplatky a správca pohľadávky by podal návrh na zastavenie exekúcie. Zákon o exekučnej amnestii má tiež stanoviť výšku pohľadávky občana SR voči správcovi pohľadávky nepresahujúcu 10.000 eur bez príslušenstva. Tri milióny exekúcií."Cieľom návrhu zákona je vytvoriť podmienky na upustenie od vymáhania pohľadávok štátu voči občanom SR, ktoré vznikli od 1. januára 1993 do 30. septembra 2018 za podmienky, že občan SR uhradí svoj dlh voči správcovi pohľadávky do 31. decembra 2018. Po zaplatení dlhu mu budú odpustené úroky z omeškania a poplatky a správca pohľadávky podá návrh na zastavenie exekúcie," vysvetľujú predkladatelia. Poslanci poukazujú, že podľa štatistík ministerstva spravodlivosti prebiehajú na Slovensku v súčasnosti tri milióny exekúcií. Predložený zákon má umožniť skupine približne 540.000 občanov SR splatiť svoj dlh voči správcovi pohľadávky a zastaviť exekúciu.
Samsungu končí strategický dodávateľ
20. 6. 2018
O neistom osude kórejského výrobcu Samsung na našom trhu sa s prestávkami hovorí už viac ako dva roky. Naposledy v súvislosti so zatvorením prevádzky vo Voderadoch. Tá podľa informácií HN stále funguje v obmedzenom režime a jej päťsto zamestnancov sa presunulo o pár kilometrov ďalej, do výrobného závodu v Galante. Aj keď investor viackrát deklaroval, že sa nechystá opustiť náš trh, správanie jeho samého, jeho strategických dodávateľov i samotných zamestnancov hovorí o niečom inom.
Samsung totiž konsoliduje, dodávatelia zatvárajú biznis a pracovníci začínajú pociťovať nepríjemnú neistotu vlastnej práce. „Svojho času Samsung vyrábal v Galante na 20 linkách. Pri oznámení o zatvorení Voderadov to bolo 15. Aktuálne by to malo byť menej ako 12,“ uvádza pre HN zdroj z výrobného prostredia. "Rozhodnutím presunúť výrobu do Galanty sme zaistili, že tu bude naša spoločnosť vyrábať televízne prijímače," tvrdí hovorca Samsungu Ján Nemašik. Situáciu na trhu indikuje hlavne správanie strategických dodávateľov. Podľa informácií HN končí s výrobou aj jeden zo strategických dodávateľov, a to nitrianska výroba kórejského výrobcu Seong Ji. Tá kvôli klesajúcej produkcii galantského Samsungu ku koncu júla prepustí 75 kmeňových zamestnancov. Okrem neho v tomto roku skončili aj spoločnosti KNP a Fine DNC.
HDP by tento rok mal dosiahnuť rast štyri percentá
20. 6. 2018
Hrubý domáci produkt (HDP) by v roku 2018 mal dosiahnuť 4 percentá, v budúcom roku 4,8 percenta a v roku 2020 úroveň 4 percent. Vyplýva to zo strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska (NBS), o ktorej informoval viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.
"V ďalšom období sa očakáva oživenie exportnej výkonnosti SR, ktorá by mala byť podporená vyšším zahraničným dopytom, ako aj rozširovaním produkcie v automobilovom priemysle. Vplyvom slabšieho vývoja v 1. štvrťroku by mala ekonomika SR dosiahnuť v tomto roku rast na úrovni 4 percent. V roku 2019 by sa tempo HDP malo zrýchliť na 4,8 percenta. Pre rok 2020 zostali predpoklady ekonomickej výkonnosti nezmenené na úrovni 4 percent," priblížil viceguvernér NBS. Trh práce podľa neho odrážal priaznivý makroekonomický vývoj a dopyt po pracovnej sile naďalej rástol silným tempom. Rast zamestnanosti sa však podľa očakávaní ďalej zmierňoval, pričom tento trend by mal pokračovať aj v ďalších rokoch. V súlade s doterajšími odhadmi by mala zamestnanosť vzrásť o 1,8 percenta v tomto roku a postupne spomaliť na dynamiku v blízkosti 1 percenta v horizonte predikcie. "Predpokladá sa, že zdrojom nárastu zamestnanosti by mali byť osoby tak z radov nezamestnaných, ako aj prílev pracovníkov zo zahraničia," poznamenal. V 1. štvrťroku 2018 sa podľa Ódora miera nezamestnanosti vyvíjala priaznivejšie v porovnaní s očakávaniami, čo naznačuje, že existuje priestor pre jej ďalší pokles až k úrovni 6 percent v roku 2020. Na trhu práce aj napriek tomu pretrváva nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, čo sa prejavuje v postupnom prehrievaní trhu práce a v dynamickom raste miezd.
Slováci začínajú investovať, prvým krokom sú dlhopisy
18. 6. 2018
Ak sa pozrieme na porovnanie OECD, Slováci výrazne zaostávajú v zhodnocovaní svojich peňazí a väčšinou ich uchovávajú v hotovosti či na bežnom účte. Ešte stále totiž u nás platí najmä pravidlo, že je lepší vrabec v hrsti ako holub na streche, a teda je lepšie mať fyzické peniaze v ruke ako možné úrokové zvýšenia, ktoré so sebou prinášajú aj riziká. Situácia sa však začína meniť, no a prvým krokom na ceste sú investície do dlhopisov. To, aká je situácia v investovaní do dlhopisov na Slovensku a aké možnosti prináša, bolo témou tohtoročnej konferencie Kapitálový trh.
Kým priemerný Američan má viac ako polovicu svojho finančného majetku v investíciách, na Slovensku je to iba 11 percent. Príčinou je podľa Senior Sales Managera Saxo bank Romana Koděru naša história. Tradícia súkromného sporenia, ktorá funguje v anglosaskom svete už niekoľko storočí, tu chýba. „U nás prichádza až teraz, vlastne prvá skupina investorov bola počas prvej vlny privatizácie, nemala však veľmi dobré skúsenosti s investovaním a iba teraz sa k slovu dostávajú noví investori,“ vysvetlil. Rastúci trend badať predovšetkým v posledných rokoch. Ľudia totiž majú vďaka dobrej ekonomickej situácii viac voľných peňazí a rozmýšľajú nad rôznymi alternatívami, kde by ich mohli uložiť. Ďalším dôvodom tejto zmeny sú aj historicky nízke úrokové sadzby na termínovaných vkladoch, čo vedie ľudí hľadať výnosnejšie oblasti.