Klesanie inflácie na Slovensku ide oproti Česku slimačím tempom, padá tam štyrikrát rýchlejšie
19. 5. 2023
Obe krajiny trápi vysoká inflácia.
Aprílová inflácia v Česku dosiahla úroveň 14,3 % v medziročnom vyjadrení, tvrdia najnovšie dáta Eurostatu. Český ekonóm Lukáš Kovanda poznamenáva, že Slovensko podľa rovnakej štatistiky, ktorá je medzinárodne porovnateľná, vykazuje infláciu prakticky totožnú.
Aktuálne čísla Štatistického úradu SR hovoria o tom, že v apríli inflácia na Slovensku klesla pod 14 %. (13,8 %)
Podľa Kovandu už nemožno vylúčiť, že za máj bude mať Česko nižšiu infláciu ako my.
„Naznačuje to doterajšia tohtoročná dynamika vývoja inflácie v oboch krajinách. Veď ešte tento rok v januári Česko podľa Eurostatu vykazovalo infláciu 19,1 %, zatiaľ čo Slováci ju vtedy mali 15,1 %. Tento rok v januári teda bola inflácia v Česku o štyri percentuálne body vyššia ako inflácia na Slovensku, zatiaľ čo v apríli už len o 0,3 percentuálneho bodu,“ konštatoval pre Aktuality.sk.
Česká národná banka prognózuje májovú infláciu v ČR na medziročnej úrovni 11,6 percenta, zatiaľ čo Národná banka Slovenska predpokladá, že inflácia na Slovensku dosiahne v máji medziročnú hodnotu 11,9 percenta.
„Aj to by teda mohlo nasvedčovať tomu, že Česi budú mať v máji nižšiu infláciu ako Slováci. Aj keď finálne čísla Eurostatu sa budú od uvedených odhadov takmer určite líšiť, rovnako ako sa budú líšiť od mier inflácie počítanej národnými štatistickými úradmi Česka i Slovenska,“ pokračoval ekonóm.
Pokles v Česku z vyššieho základu
Napriek tomu je podľa jeho slov zrejmé, že v Česku tento rok inflácia klesá citeľne rýchlejšie ako na Slovensku.
„Vlastne dokonca viac ako štyrikrát rýchlejšie. A tento trend bude zrejme pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Je pravda, že v Česku inflácia klesá z vyššieho základu, pričom takýto pokles môže byť objektívne ľahší ako ten z nižšieho základu,“ podotkol Kovanda.
Zároveň vyslovil rečnícku otázku, o koľko by infláciu v Česku znížilo, ak by Česi namiesto koruny platili eurom. „Rozhodujúce sú celkom iné faktory, než aké predstavuje používaná mena,“ myslí si.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
V Bratislave vznikne centrum excelentnosti v spolupráci s Čínou
6. 9. 2019
Blockchain je metóda spravovania registra medzi účastníkmi bez závislosti od tretích strán. Na Slovensku vznikne centrum, ktoré môže prispieť k technologickej revolúcii. Centrum excelentnosti je výsledkom medzinárodnej spolupráce Číny a krajín strednej a východnej Európy v oblasti blockchainu. Ten sa vo sfére IT považuje za revolučnú technológiu. Sídlo bude mať okrem Bratislavy aj v Pekingu. Informoval o tom generálny riaditeľ spoločnosti Decent Matej Michalko.
Obrovský úspech a prejav dôvery. Špeciálne stredisko na výskum a inovácie v oblasti blockchainu by malo v Bratislave vzniknúť počas niekoľkých týždňov. Pri príležitosti otvorenia výskumného centra v čínskom Pekingu o tom informoval Michalko. Spoločnosť Decent zastupovala Slovensko pri rokovaniach v rámci medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a vývoja medzi Čínou a takzvanou Platformou 17 + 1 (krajiny strednej a východnej Európy a Čína). Podľa Michalka ide o "obrovský úspech a prejav dôvery, keďže centrum excelentnosti bude práve na Slovensku". Už v súčasnosti registruje centrum podľa Michalka záujem približne 50 členov z Európy a z Číny. Prevod peňazí počas niekoľkých sekúnd. Blockchain je metóda spravovania registra medzi účastníkmi bez závislosti od tretích strán. Novinka sa môže z pohľadu zákazníka prejaviť napríklad pri finančných transakciách. "Blockchain umožní uskutočniť prevod peňazí počas niekoľkých sekúnd bez potreby využitia bánk a bankových služieb. Ide pritom o maximálne zabezpečenie dát používateľov," vysvetlil Michalko. Cieľom centra excelentnosti je podľa Michalka stať sa popredným výskumným a inovačným hráčom pre blockchain a technológiu distribuovanej databázy transakcií, ktoré sa majú aplikovať v priemyselných aplikáciách v rôznych odvetviach, ako sú energetika, financie, letectvo, výroba, logistika, obchod, médiá či elektronická štátna správa.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Upustenie od výkonu trestu domáceho väzenia
4. 9. 2019
V nadväznosti na novú právnu úpravu podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia v nových ustanovenia § 68a a § 68b Trestného zákona sa precizovali od augusta 2019 aj zákonne podmienky upustenia od výkonu trestu domáceho väzenia podľa Trestného poriadku.
Súd po novom môže upustiť od výkonu trestu domáceho väzenia alebo jeho zvyšku, ak zistí, že odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu. Nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou je taká choroba, ktorej následky na zdraví bez ohľadu na dĺžku trvania vedú k úmrtiu postihnutého. Nevyliečiteľnou duševnou chorobou je taká choroba, ktorá síce vo svojich dôsledkoch nespôsobuje smrť postihnutého, ale jeho nespôsobilosť vnímať okolitý svet a reagovať naň spôsobom primeraným duševne zdravému človeku. Zaviedla sa aj možnosť podať opravný prostriedok (sťažnosť) proti takému rozhodnutiu súdu.
Zvukový a obrazový záznam z výsluchu
2. 9. 2019
Trestný poriadok sa doplnil o nové ustanovenie § 263, ktorým sa explicitne ustanovilo, že na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom videokonferenčného zariadenia sa použije znenie o čítaní zápisnice o výsluchu svedka, obžalovaného alebo spoluobžalovaného.
Taktiež sa doplnil § 264 s cieľom, aby sa na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom videokonferenčného zariadenia použili ustanovenia, v prípade, že sa svedok odchýlil v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede. Týmto spôsobom sa má zabezpečiť vysvetlenie a odstránenie rozporov v jeho výpovediach.
Znením § 295 ods. 2 sa upravuje, resp. ustanovuje, že obmedzenia vo vykonaní dôkazu prehraním obrazového a zvukového záznamu z výsluchu svedka, ktorý bol vykonaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.
Inštitút prísediacich ako členov senátu
2. 9. 2019
Právnou úpravou v Trestnom poriadku došlo od augusta k zúženiu inštitútu prísediacich ako členov senátu okresného súdu v trestnom konaní, ktorý má z historického hľadiska dlhodobú tradíciu avšak v súčasnej dobe stratil tento inštitút svoje opodstatnenie a je skôr príťažou a obštrukciou pre spravodlivosť, plynulosť a rýchlosť trestného konania.
Tento prvok trestného konania je zakotvený v čl. 142 ods. 2, čl. 148 ods. 3 a čl. 148 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom zmeny je, že samosudca po novom môže rozhodovať o prečinoch a aj zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje dvanásť rokov, t. j. o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, pričom o tom bude rozhodovať senát zložený z predsedu senátu a dvoch prísediacich.
Uvedená zmena výrazným spôsobom zefektívni prácu sudcov na okresných súdoch, a to konkrétne v prípadoch zločinov s hornou hranicou trestnej sadzby vyššou ako osem rokov až do hornej hranice trestnej sadzby dvanásť rokov, pretože trestné činy, ktorých trestná sadzba je v rozpätí sedem až dvanásť rokov tvoria významnú časť nápadu, resp. agendy na okresných súdoch. V tomto smere sa očakáva aj podstatné odbremenenie sudcov, ktorí sa po novom nemusia zúčastňovať senátneho rozhodovania, ale môžu si vybavovať svoju agendu. Právna úprava bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet, resp. predstavuje úsporu finančných prostriedkov, keďže s rastúcim nápadom tejto agendy na jednotlivých okresných súdoch by bolo legitímne očakávať žiadosti o navýšenie počtu sudcov a súdnych úradníkov jednotlivých okresných súdov alebo Špecializovaného trestného súdu.