Môžete niekomu sľúbiť zajtrajšok, ale nemôžete mu kúpiť včerajšok.

Raz musí prísť aj to najhoršie. A potom bude už iba zle.

Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Život je veľký vtip, ibaže málokto mu rozumie.

Ani tým, že sa budete brániť každej zmene, nezabránite zmene k najhoršiemu.

Pravdepodobnosť, že urobíte neuveriteľne hlúpu a trápnu chybu, je priamo úmerná dôležitosti ľudí, ktorí na vás pozerajú.

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.