Murphy radí
Nebo je v nebi
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú
Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy v parlamente
Zákon nenapraviteľného optimizmu: Ak chcete zvoliť rozumného, pravdovravného, skromného a čestného poslanca, nechoďte voliť – nebudete si mať z čoho vybrať.
Zákon nezadržateľnosti pokroku: Dobrý politik vie hovoriť stále dlhšie a dlhšie o ničom, až napokon vie o tom hovoriť ľubovoľne dlho.
Zákon delenia núl: Z každej politickej strany môže vzniknúť toľko nových strán, koľko má poslancov v parlamente.
(Murphyho zákonník)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)