Klesanie inflácie na Slovensku ide oproti Česku slimačím tempom, padá tam štyrikrát rýchlejšie
19. 5. 2023
Obe krajiny trápi vysoká inflácia.
Aprílová inflácia v Česku dosiahla úroveň 14,3 % v medziročnom vyjadrení, tvrdia najnovšie dáta Eurostatu. Český ekonóm Lukáš Kovanda poznamenáva, že Slovensko podľa rovnakej štatistiky, ktorá je medzinárodne porovnateľná, vykazuje infláciu prakticky totožnú.
Aktuálne čísla Štatistického úradu SR hovoria o tom, že v apríli inflácia na Slovensku klesla pod 14 %. (13,8 %)
Podľa Kovandu už nemožno vylúčiť, že za máj bude mať Česko nižšiu infláciu ako my.
„Naznačuje to doterajšia tohtoročná dynamika vývoja inflácie v oboch krajinách. Veď ešte tento rok v januári Česko podľa Eurostatu vykazovalo infláciu 19,1 %, zatiaľ čo Slováci ju vtedy mali 15,1 %. Tento rok v januári teda bola inflácia v Česku o štyri percentuálne body vyššia ako inflácia na Slovensku, zatiaľ čo v apríli už len o 0,3 percentuálneho bodu,“ konštatoval pre Aktuality.sk.
Česká národná banka prognózuje májovú infláciu v ČR na medziročnej úrovni 11,6 percenta, zatiaľ čo Národná banka Slovenska predpokladá, že inflácia na Slovensku dosiahne v máji medziročnú hodnotu 11,9 percenta.
„Aj to by teda mohlo nasvedčovať tomu, že Česi budú mať v máji nižšiu infláciu ako Slováci. Aj keď finálne čísla Eurostatu sa budú od uvedených odhadov takmer určite líšiť, rovnako ako sa budú líšiť od mier inflácie počítanej národnými štatistickými úradmi Česka i Slovenska,“ pokračoval ekonóm.
Pokles v Česku z vyššieho základu
Napriek tomu je podľa jeho slov zrejmé, že v Česku tento rok inflácia klesá citeľne rýchlejšie ako na Slovensku.
„Vlastne dokonca viac ako štyrikrát rýchlejšie. A tento trend bude zrejme pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Je pravda, že v Česku inflácia klesá z vyššieho základu, pričom takýto pokles môže byť objektívne ľahší ako ten z nižšieho základu,“ podotkol Kovanda.
Zároveň vyslovil rečnícku otázku, o koľko by infláciu v Česku znížilo, ak by Česi namiesto koruny platili eurom. „Rozhodujúce sú celkom iné faktory, než aké predstavuje používaná mena,“ myslí si.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Štátny rozpočet nejde podľa plánu
3. 3. 2009
Vo februári bolo na účtoch 1,41 miliardy €, kým vlani v rovnakom období to bolo takmer o 300 miliónov € viac.
Pod túto
bilanciu sa podpísal najmä výpadok daňových príjmov. Pre globálnu krízu firmy nemajú zákazky, nenakupujú suroviny,
nevyrábajú. Štátu teda odvádzajú menej. Oproti vlaňajšiemu februáru sa takmer o
polovicu prepadol aj príjem z dane z pridanej hodnoty.
Vláda chce na deficit siahnuť až potom, čo
vyčerpá všetky možnosti úspor. Zatiaľ
nie je jasné, ako štát pokryje chýbajúce daňové príjmy pre spomaľujúcu sa
ekonomiku.
Emócie pri prepúšťaní zo zamestnania treba odložiť bokom
2. 3. 2009
Komunikácia nie je jednoduchá ani pre jednu stranu, ani pre zamestnávateľa, ani pre zamestnanca. Ťažká býva aj pre tých, ktorí tieto správy oznamujú.
Šéfovia
však bývajú zvyčajne na takéto situácie školení. Pripraviť by sa mali
zamestnanci. Tí, čo si uvedomujú realitu, strávia nepríjemné správy oveľa
ľahšie. Falošné nádeje, či lacný optimizmus zamestnancovi nie sú nič platné.
Obidvom stranám však rozhodne možno odporučiť, aby
negatívne emócie udržali na uzde. Trieskanie dverami je zbytočné. Nielen preto,
že sa obidve stránky možu kedykoľvek
stretnúť na ulici, ale aj preto, že po ukončení krízy bude zamestnanec opäť
potrebný.
Prepustený zamestnanec by nemal za každú cenu hľadať
vinníka vzniknutej situácie. Odborníci tvrdia, že človek by nemal myslieť na to, čo končí, ale práve naopak –
na začiatok niečoho nového. Situácia
sa môže zmeniť vo veľmi krátkom čase.
Rovnaká firma môže svojmu človeku ponúknuť iné miesto a rekvalifikáciu.
Aj v situácii, keď príde človek o prácu, platí staré známe porekadlo – v
núdzi poznáš priateľa. Môže ním byť napríklad aj psychológ. Človek môže napríklad prísť na to, čo iné by
v živote mohol robiť. Netreba sa fixovať
len na veci, ktoré človek robil doteraz.
Do konca roka si treba zmeniť údaje v obchodnom registri
27. 2. 2009
Podnikatelia sa musia s korunou rozlúčiť aj formálne, a to zmenou svojho základného imania zapísaného v obchodnom registri. Do konca tohto roka musia podať návrh na zmenu údajov z korún na eurá.
Podľa prieskumu SME
si túto povinnosť splnilo len 5 %
podnikateľov. Z dvadsiatich spoločností má iba jedna základné imanie v eurách.
Splnenie tejto povinnosti si podnikatelia pravdepodobne nechávajú na poslednú
chvíľu. Niektorí o tejto povinnosti ani nevedia.
Eurá menia výšku
imania
Spôsob,
akým podnikatelia zmenia imanie na eurá dáva dve možnosti. Závisí to od spôsobu
zaokrúhľovania, ktorý si zvolia
spoločníci.
Smerom
nadol sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent a smerom nahor najviac na celé euro.
Pri prepočte základného imania a vkladov spoločníkov na eurá sa najskôr
prepočítavajú vklady spoločníkov, ktoré sa potom spočítajú. Prepočet nesmie
viesť k podstatnej zmene. Tá môže byť urobená len so súhlasom spoločníkov,
vrátane akcionárov, členov alebo iných majiteľov podielov na základnom imaní.
Po prepočte nesmú vklady klesnúť pod minimálnu hranicu stanovenú zákonom.
Po vstupe do eurozóny minimálne povinné vklady klesli.
Pri spoločnosti s ručením obmedzeným stačí základné imanie päťtisíc eur. Pri
akciových spoločnosť postačí 25 000 eur.
Spôsobom, ako zmeniť základné imanie, je navýšiť ho. Register zápis
urobí zadarmo aj v prípade takéhoto
"prepočtu" z korún na eurá.
Prechod na euro je zverejnený na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti
justice.gov.sk v sekcii Prechod na euro.
Väčšina protikrízových opatrení začne platiť od 1. marca
27. 2. 2009
K najdôležitejším patria: nezdaniteľné minimum, zamestnanecká prémia, príspevok pre nových podnikateľov, úprava odvodov, zníženie byrokracie a úprava odpisov a DPH.
Nezdaniteľné minimum
Nezdaniteľné minimum pocítia už v apríli na
výplate tri štvrtiny zamestnaných ľudí. Podnikatelia si nezdaniteľné minimum
uplatnia v daňovom priznaní za tento rok. Môžu však požiadať aj o zníženie
preddavkov.
Od 1474 € mesačne sa nezdaniteľné minimum
začne znižovať. Nárok naň zanikne od príjmu 2 955 €. Ľudia s touto výškou
príjmu si nezdaniteľné minimum neuplatňovali ani predtým.
Zamestnanecká prémia
Ovplyvní ľudí, ktorým z príjmu nevypláva
daňová povinnosť. Tí dostanú od štátu pridané. Na maximálnu prému 15,09 € majú
nárok zamestnanci s príjmom od polovice do plnej výšky minimálnej mzdy, teda do
295,5 €. Bonus si nemôžu uplatňovať živonostníci ani zamestnanci, ktorí v roku
neodpracujú aspoň šesť mesiacov.
Príspevok pre nových podnikateľov z radov
nezamestnaných
Nezamestnaní, ktorí sú v evidencii úradu práce
najmenej tri mesiace a začnú podnikať, dostanú počas dvoch rokov príspevok na zdravotné poistenie a od 18. mesiaca aj
príspevok na sociálne poistenie najviac na obdobie pol roka. Priemerná výška
príspevku bude 41,30 €.
Pomoc pre zamestnávateľov úpravou odvodov
Prepúšťaniu chce štát zabrániť aj tým, že
zníži odvody. Aby firma, ktorá je v problémoch, zamestnancov neprepustila, môže
skrátiť pracovný čas. V tom prípade patrí zamestnancovi náhrada
priemernej mzdy do výšky 60 %. Miesto
firmy bude sociálne a zdravotné odvody za zamestnanca platiť štát.
Zamestnancovi sa nebudú z výplaty zase strhávať odvody, ktoré si platí sám.
Bude to však možné maximálne po obdobie 60 kalendárnych dní v roku. Priemerná
ročná výška príspevku na podporené pracovné miesto bude 677 €.
Zníženie byrokracie
Podnikatelia sa môžu rozhodnúť, že nebudú
viesť knihu jázd. Stačí, ak si do nákladov dajú 80 % výdavkov, ktoré minuli na
pohonné látky. Zníženie byrokracie pre malých podnikateľov, ktorí nikoho
nezamestnávajú a majú príjem do 170-tisíc € ročne by mylo priniesť aj zrušenie
povinnosti viesť účtovníctvo.
Úprava odpisov a DPH
Zvýšili sa sumy, ktoré si podnikatelia môžu
jednorazovo odpísať pri nákupoch. V jednom roku je možné odpísať nákup hmotného
majetku do výšky 1 700 € a nehmotného do výšky 2 400 €. Pre niektoré
odvetvia sa skracujú aj lehoty na odpisy majetku.
Mesační platcovia DPH, ktorí nemajú žiadne
dlhy na daniach a odvodoch, budú dostávať preplatky na DPH už do 30 dní, teda skôr než doteraz.