Klesanie inflácie na Slovensku ide oproti Česku slimačím tempom, padá tam štyrikrát rýchlejšie
19. 5. 2023
Obe krajiny trápi vysoká inflácia.
Aprílová inflácia v Česku dosiahla úroveň 14,3 % v medziročnom vyjadrení, tvrdia najnovšie dáta Eurostatu. Český ekonóm Lukáš Kovanda poznamenáva, že Slovensko podľa rovnakej štatistiky, ktorá je medzinárodne porovnateľná, vykazuje infláciu prakticky totožnú.
Aktuálne čísla Štatistického úradu SR hovoria o tom, že v apríli inflácia na Slovensku klesla pod 14 %. (13,8 %)
Podľa Kovandu už nemožno vylúčiť, že za máj bude mať Česko nižšiu infláciu ako my.
„Naznačuje to doterajšia tohtoročná dynamika vývoja inflácie v oboch krajinách. Veď ešte tento rok v januári Česko podľa Eurostatu vykazovalo infláciu 19,1 %, zatiaľ čo Slováci ju vtedy mali 15,1 %. Tento rok v januári teda bola inflácia v Česku o štyri percentuálne body vyššia ako inflácia na Slovensku, zatiaľ čo v apríli už len o 0,3 percentuálneho bodu,“ konštatoval pre Aktuality.sk.
Česká národná banka prognózuje májovú infláciu v ČR na medziročnej úrovni 11,6 percenta, zatiaľ čo Národná banka Slovenska predpokladá, že inflácia na Slovensku dosiahne v máji medziročnú hodnotu 11,9 percenta.
„Aj to by teda mohlo nasvedčovať tomu, že Česi budú mať v máji nižšiu infláciu ako Slováci. Aj keď finálne čísla Eurostatu sa budú od uvedených odhadov takmer určite líšiť, rovnako ako sa budú líšiť od mier inflácie počítanej národnými štatistickými úradmi Česka i Slovenska,“ pokračoval ekonóm.
Pokles v Česku z vyššieho základu
Napriek tomu je podľa jeho slov zrejmé, že v Česku tento rok inflácia klesá citeľne rýchlejšie ako na Slovensku.
„Vlastne dokonca viac ako štyrikrát rýchlejšie. A tento trend bude zrejme pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Je pravda, že v Česku inflácia klesá z vyššieho základu, pričom takýto pokles môže byť objektívne ľahší ako ten z nižšieho základu,“ podotkol Kovanda.
Zároveň vyslovil rečnícku otázku, o koľko by infláciu v Česku znížilo, ak by Česi namiesto koruny platili eurom. „Rozhodujúce sú celkom iné faktory, než aké predstavuje používaná mena,“ myslí si.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ceny potravín nekopírujú zlacňovanie surovín, z ktorých sa vyrábajú
26. 3. 2009
Preto si na ne onedlho posvietia kontrolóri ministerstiev financií a pôdohospodárstva. Silné euro a slabé susedné meny otvorili cenové nožnice, ale ceny sú drahšie aj preto, lebo výrobcovia a obchodníci príliš pomaly alebo vôbec nereagujú na zlacňovanie vstupných surovín.
Cenová rada rozhodla, že vo vybraných
podnikoch spracovateľského priemyslu urobia kontrolu ministerstvá. Zistia, či
sa v tvorbe cien dodržiavajú trhové prístupy. Kontrole sa nevyhnú mliekárne,
výrobcovia a spracovatelia múky a producenti tukov a stolových olejov.
Cenová rada bude rokovať aj s obchodnými
reťazcami, pretože ten istý reťazec napríklad v Maďarsku je podstatne lacnejší
ako na Slovensku.
Podľa štátneho tajomníka rezortu
pôdohospodárstva si mnohí výrobcovia aj predajcovia žijú na úkor krízy.
Ministerstvo financií prijalo odporúčania
cenovej rady a je pripravené kontroly
urobiť. Firmy, ktoré budú musieť predložiť všetky cenové a ďalšie doklady budú
známe už o dva týždne.
Investujte do turizmu
25. 3. 2009
Publikáciu s týmto názvom vydalo Ministerstvo
hospodárstva SR. Láka ňou potenciálnych investorov do cestovného ruchu. Výhodou
Slovenska sú nízke mzdy, daňový systém s 19-percentnou rovnou daňou, flexibilný
pracovný trh, pracovné právo, rozvoj infraštruktúry, dobrá znalosť cudzích
jazykov, výkonná ekonomika, vzdelaná pracovná sila aj zavedenie spoločnej
európskej meny.
Podľa reozortu hospodárstva je rozvoj turizmu jednou z
priorít vlády. Štát je pripravený potenciálnym investorom poskytnúť aj pomoc, a
to vo forme úľav na dani, príspevok na novovytvorené pracovné miesta, finančný
príspevok, či zvýhodnené podmienky pri získavaní nehnuteľného majetku štátu
alebo obcí.
Dopady odkladu splátok úveru či hypotéky
25. 3. 2009
V prípade, že nevládzete splácať pôžičku alebo úver, je možné banku požiadať buď o odloženie splátok, predĺženie ich splatnosti, individuálne splátky či o konsolidáciu dlhov.
Odloženie splátok však neznamená, že nemusíte
platiť nič. Potrebné je rátať s poplatkami za zmenu zmluvných podmienok,
predĺží sa čas splácania a teda i úver.
Platenie úveru sa predĺži a predraží aj pri
predĺžení splatnosti splátok.
Aj tu platí staré známe - všetko niečo stojí,
najmä pri zmene zmluvných podmienok. No rozhodne sa vždy treba dohodnúť s
bankou. Bez dohody by sa žiadne vážne rozhodnutia nemali robiť svojvoľne.
Čo robiť, ak nemáte peniaze na úver či
hypotéku
- nepodľahnite panike a racionálne zvažujte
pohľad na možné riešenia
- preštudujte si úverovú zmluvu - aké sankcie
vás čakajú za neplnenie povinností
- ak je úver poistený, treba si preveriť
možnosti uplatniť si nárok na plnenie v poisťovni
- napíšte
list alebo žiadosť banke a navrhnite
viac možností splácania
- ústne dohody s bankovou inštitúciou žiadajte
potvrdiť písomne
- všetku komunikáciu si archivujte vo
viacerých kópiách
- neprerušujte komunikáciu s bankou -
odpovedajte jej do niekoľkých dní
- ak vám nevyhovuje riešenie, ktoré vám
navrhli, nebojte sa odmietnuť ho jasnými argumentami a navrhnite iné možnosti
- počítajte s vyššími nákladmi - poplatkami za
zmeny v zmluve, vyššími úrokmi či sankciami
- neberte si ďalšie úvery na preklenutie
problémov s existujúcimi pôžičkami.
Požiadajte o individuálne splátky
Informujte banku, aké máte možnosti splácania.
Konsolidácia dlhov je pre niektorých dobrou možnosťou. No nie pre všetkých.
Klienti, ktorí už v úverovom registri figurujú ako dlžníci sa podľa bankovej
ombudsmanky len ťažko dostanú k banke, ktorá by mala záujem im opäť
požičať. Konsolidácia dlhov je spôsob
vhodných pre tých, ktorých platby ochádzali včas, ale potrebujú si urovnať dlhy
v rôznych spoločnostiach do jedného prehľadného dlhu, prípadne lacnejšieho.
Slovensko patrí do prvej tridsiatky
24. 3. 2009
Pre biznis je Slovensko stále atraktívne. Vyplýva to z rebríčka časopisu Forbes, podľa ktorého patríme do prvej tridsiatky najatraktívnejších krajín.
Rebríček Forbes podobne ako decembrové rozhodnutie
agentúry Standard & Poor’s zvýšiť Slovensku ratingovú známku na A+, teda
najvyšší stupeň v regióne, pripomína podceňovaný význam, ktorý má prijatie eura
pre vyhliadky slovenského hospodárstva uprostred krízy.
Do top trojky najlepších krajín pre podnikanie patrí
USA, Kanada a Dánsko. Slovensko sa
spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky
umiestnilo najvyššie a oproti vlaňajšku si polepšilo o šesť miest. Hlavnú zásluhu na tom má podľa analytikov príprava na euro, ktorá Slovensku umožnila udržať potrebné ekonomické
parametre na uzde. Forbes si všímal pri 127 porovnávaných krajinách vytváranie
podmienok na podnikanie za predchádzajúcich dvanásť mesiacov do februára tohto
roka, ako aj výkonnosť ekonomiky s prihliadnutím na dostupné ekonomické údaje
za rok 2008. Základnými ukazovateľmi boli sloboda podnikania, osobná sloboda a
vlastnícke práva, inovácie, technológie, korupcia, ochrana investorov, daňové
zaťaženie a trh.
V porovnaní s minuloročným hodnotením si Slovensko
pohoršilo v daňovej oblasti. Toto zhoršenie
spôsobila vyššia administratívna záťaž, ako aj skomplikovanie dovtedy
jednoduchého daňového systému.
Česko sa v rebríčku umiestnilo na 38. mieste.