Klesanie inflácie na Slovensku ide oproti Česku slimačím tempom, padá tam štyrikrát rýchlejšie
19. 5. 2023
Obe krajiny trápi vysoká inflácia.
Aprílová inflácia v Česku dosiahla úroveň 14,3 % v medziročnom vyjadrení, tvrdia najnovšie dáta Eurostatu. Český ekonóm Lukáš Kovanda poznamenáva, že Slovensko podľa rovnakej štatistiky, ktorá je medzinárodne porovnateľná, vykazuje infláciu prakticky totožnú.
Aktuálne čísla Štatistického úradu SR hovoria o tom, že v apríli inflácia na Slovensku klesla pod 14 %. (13,8 %)
Podľa Kovandu už nemožno vylúčiť, že za máj bude mať Česko nižšiu infláciu ako my.
„Naznačuje to doterajšia tohtoročná dynamika vývoja inflácie v oboch krajinách. Veď ešte tento rok v januári Česko podľa Eurostatu vykazovalo infláciu 19,1 %, zatiaľ čo Slováci ju vtedy mali 15,1 %. Tento rok v januári teda bola inflácia v Česku o štyri percentuálne body vyššia ako inflácia na Slovensku, zatiaľ čo v apríli už len o 0,3 percentuálneho bodu,“ konštatoval pre Aktuality.sk.
Česká národná banka prognózuje májovú infláciu v ČR na medziročnej úrovni 11,6 percenta, zatiaľ čo Národná banka Slovenska predpokladá, že inflácia na Slovensku dosiahne v máji medziročnú hodnotu 11,9 percenta.
„Aj to by teda mohlo nasvedčovať tomu, že Česi budú mať v máji nižšiu infláciu ako Slováci. Aj keď finálne čísla Eurostatu sa budú od uvedených odhadov takmer určite líšiť, rovnako ako sa budú líšiť od mier inflácie počítanej národnými štatistickými úradmi Česka i Slovenska,“ pokračoval ekonóm.
Pokles v Česku z vyššieho základu
Napriek tomu je podľa jeho slov zrejmé, že v Česku tento rok inflácia klesá citeľne rýchlejšie ako na Slovensku.
„Vlastne dokonca viac ako štyrikrát rýchlejšie. A tento trend bude zrejme pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Je pravda, že v Česku inflácia klesá z vyššieho základu, pričom takýto pokles môže byť objektívne ľahší ako ten z nižšieho základu,“ podotkol Kovanda.
Zároveň vyslovil rečnícku otázku, o koľko by infláciu v Česku znížilo, ak by Česi namiesto koruny platili eurom. „Rozhodujúce sú celkom iné faktory, než aké predstavuje používaná mena,“ myslí si.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Miliardár Soros vyhlásil, že najhoršia časť krízy už skončila
22. 6. 2009
Podľa amerického investora Georga Sorosa už najhoršia časť globálnej ekonomickej krízy skončila. Zároveň vyzval na vytvorenie medzinárodných pravidiel zameraných na dohľad nad svetovými trhmi.
Krízu označil za inú ako predchádzajúce krízy.
Podľa jeho názoru bol systém až doteraz založený na falošných predpokladoch, že
trhy môžu nezávisle získať naspäť svoju rovnováhu a systém sa koriguje sám.
Táto kríza ukazuje potrebu regulácie v ekonomike, zameranú na kontrolu vzniku
trhových bublín.
Zvládnutie súčasnej krízy Soros spája so štátnymi zásahmi, vládnymi
zárukami poskytnutými pre finančné inštitúcie a zvýšenými vládnymi výdavkami.
Soros preto podporuje protikrízové opatrenia
americkej administratívy. Zároveň však upozorňuje, že po obnove úverového
systému štát musí obmedziť svoju úlohy, pretože po zavedení vládnych
stimulačných balíčkov vzniká riziko hyperinflácie.
Podľa jeho názoru by napríklad Poľsko a
Maďarsko lepšie odolali súčasnej kríze, ak by boli členskými štátmi eurozóny.
Realizácia investičných projektov SARIO dáva šancu novým pracovným miestam
22. 6. 2009
Všetky úrady práce signalizujú nárast počtu nezamestnaných. Nezamestnanosť sa môže do konca roka zvýšiť až na 14 %. K zlepšeniu týchto čísiel by mohlo dôjsť pomocou realizácie rozrobených investičných projektov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Keby sa ich všetky podarilo umiestniť na Slovensku, na trhu práce by mohlo vzniknúť až 30-tisíc nových pracovných miest.
Firmy v súčasnosti otvárajú alebo obsadzujú menej
pracovných pozícií. Dôvodom sú na
jednej strane negatívne dosahy krízy na trh práce a na druhej strane zníženie
fluktuácie. Prácu si ľudia začali viac vážiť, takže firmy nie sú nútené robiť
časté výbery, čím sa výrazne znížila ponuka voľných pracovných pozícií. Tretím
dôvodom je nestabilita odbytových trhov, ktorá firmy núti k vyššej opatrnosti.
Preto firmy využívajú radšej lízing alebo brigádnicku prácu, ktorá je menej viazaná.
Problémy pri hľadaní práce budú mať v súčasnej dobe aj
absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí končia štúdium. Preto im analytici
a odborníci z praxe odporúčajú využiť toto obdobie na ďalšie vzdelávanie. Vyhnú
sa tým nielen zaradeniu do evidencie úradov práce ale v budúcnosti môžu zvýšiť
svoje šance na trhu práce.
Odborníci zároveň upozorňujú, že v súčasnej dobe je
len málo mladých ľudí ochotných a pripravených venovať sa výskumu. Absolventi
by sa mohli dať napríklad na doktorandské štúdium. Kríza by sa mala stať
priestorom na rast inovácií.
Vojna vlády a komerčných bánk
19. 6. 2009
Slovenský premiér označil stanovisko komerčných bánk, ktoré si za maximálnu hranicu pre podporu vládou pripravovaných mladomanželských pôžičiek stanovili 1,5 %, za nemilé prekvapenie.
Toto
stanovisko komerčných bánk považuje vo vzťahu k mladomanželským pôžičkám za
nekorektné. Podľa premiéra ide o sumu, ktorú by banky zo svojich ziskov
na tento dôležitý sociálny produkt mohli poskytnúť bez problémov.
Premiér nevylúčil, že z komerčných bánk stiahne všetky peniaze, ktoré do nich dáva
štát a štátne inštitúcie a tieto peniaze dostane Slovenská záručná a rozvojová
banka.
Na tom, že banky sú stále zamrznuté a budú sa
musieť rýchlo rozhodnúť, aký postoj zaujmú ku kríze, ktorú sami spôsobili a nie
na nej ešte profitovať, sa zhodli aj európski lídri na summite.
Novela Obchodného zákonníka
18. 6. 2009
Do druhého čítania poslanci posunuli novelu Obchodného zákonníka, podľa ktorej má súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zverejniť oznámenie v Obchodnom vestníku o tom, že vedie konanie o zrušení firmy bez likvidácie.
Pri schvaľovaní
novely sa objavila požiadavka, aby
rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie mohol súd vydať až po uplynutí
troch mesiacov od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku. Novela má byť
účinná od 1. októbra. Novelu dnes podporilo 132 zo 137 hlasujúcich
zákonodarcov.