Klesanie inflácie na Slovensku ide oproti Česku slimačím tempom, padá tam štyrikrát rýchlejšie
19. 5. 2023
Obe krajiny trápi vysoká inflácia.
Aprílová inflácia v Česku dosiahla úroveň 14,3 % v medziročnom vyjadrení, tvrdia najnovšie dáta Eurostatu. Český ekonóm Lukáš Kovanda poznamenáva, že Slovensko podľa rovnakej štatistiky, ktorá je medzinárodne porovnateľná, vykazuje infláciu prakticky totožnú.
Aktuálne čísla Štatistického úradu SR hovoria o tom, že v apríli inflácia na Slovensku klesla pod 14 %. (13,8 %)
Podľa Kovandu už nemožno vylúčiť, že za máj bude mať Česko nižšiu infláciu ako my.
„Naznačuje to doterajšia tohtoročná dynamika vývoja inflácie v oboch krajinách. Veď ešte tento rok v januári Česko podľa Eurostatu vykazovalo infláciu 19,1 %, zatiaľ čo Slováci ju vtedy mali 15,1 %. Tento rok v januári teda bola inflácia v Česku o štyri percentuálne body vyššia ako inflácia na Slovensku, zatiaľ čo v apríli už len o 0,3 percentuálneho bodu,“ konštatoval pre Aktuality.sk.
Česká národná banka prognózuje májovú infláciu v ČR na medziročnej úrovni 11,6 percenta, zatiaľ čo Národná banka Slovenska predpokladá, že inflácia na Slovensku dosiahne v máji medziročnú hodnotu 11,9 percenta.
„Aj to by teda mohlo nasvedčovať tomu, že Česi budú mať v máji nižšiu infláciu ako Slováci. Aj keď finálne čísla Eurostatu sa budú od uvedených odhadov takmer určite líšiť, rovnako ako sa budú líšiť od mier inflácie počítanej národnými štatistickými úradmi Česka i Slovenska,“ pokračoval ekonóm.
Pokles v Česku z vyššieho základu
Napriek tomu je podľa jeho slov zrejmé, že v Česku tento rok inflácia klesá citeľne rýchlejšie ako na Slovensku.
„Vlastne dokonca viac ako štyrikrát rýchlejšie. A tento trend bude zrejme pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Je pravda, že v Česku inflácia klesá z vyššieho základu, pričom takýto pokles môže byť objektívne ľahší ako ten z nižšieho základu,“ podotkol Kovanda.
Zároveň vyslovil rečnícku otázku, o koľko by infláciu v Česku znížilo, ak by Česi namiesto koruny platili eurom. „Rozhodujúce sú celkom iné faktory, než aké predstavuje používaná mena,“ myslí si.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Banky zavedú nový balík služieb
14. 1. 2010
Slovenské banky budú musieť do svojho portfólia pravdepodobne zaviesť nový produkt. Pôjde o základný balík služieb, ktorý bude rovnaký vo všetkých inštitúciách. Podľa rezortu financií tak majú urobiť z dôvodu ľahkej porovnateľnosti a jednoduchého prístupu všetkým fyzickým osobám k bežnému účtu a základnému balíku služieb.
Minister financií Ján Počiatek očakáva, že zavedenie takéhoto produktu by malo znížiť cenu bankových produktov na trhu. Keďže balík bude štandardizovaný, mal by vzniknúť súboj bánk o jeho cenu. Nevylúčil však ani zákonné stanovenie maximálnej sumy tohto balíka.
Spomínaný balík služieb bude obsahovať základnú sadu produktov, ktoré by bežný občan mohol využívať. Zmyslom návrhu je, aby všetky dotknuté inštitúcie zaviedli určitý základný variant služieb, ktorý by bol dostačujúci pre jednoduchého klienta.
Novú zmenu má priniesť návrh zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý schválila vláda na svojom rokovaní v stredu 13. januára. Návrh tiež umožňuje klientovi odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere do 14 dní od jej uzavretia, pričom tento krok by spotrebiteľ nemusel nijako odôvodňovať a veriteľ by voči nemu nemohol v takomto prípade uplatniť žiadnu sankciu.
Návrh podrobnejšie upravuje aj podmienky predčasného splatenia úveru. Veriteľ získa aj právo na odškodnenie vzniknutých spravodlivých a objektívne odôvodnených nákladov spojených s takýmto predčasným splatením.
Zákon o službách na vnútornom trhu
13. 1. 2010
Návrh zákona o službách na vnútornom trhu pripravilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Tento návrh upravuje práva a povinnosti poskytovateľov služieb, práva príjemcov služieb, dozor nad poskytovateľmi služieb, činnosť jednotných kontaktných miest a spoluprácu s orgánmi členských štátov EÚ. Predpis upravuje napríklad postup pri overovaní dokladov osoby, ktorá vykonáva službu na území SR, ale aj zo zahraničia.
Medzi službami sú napr. finančné, elektronicky komunikačné, služby zdravotnej starostlivosti či rozhlasového vysielania.
Podľa návrhu zákona o službách platia prechodné ustanovenia účinné od 1. júna 2010. Živnostenské listy a koncesné listiny vydané do 31. mája tohto roka zostávajú v platnosti. Podnikatelia, u ktorých bolo rozhodnuté o pozastavení prevádzkovania živnosti do 31. mája 2009, svoje právne vzťahy upravia v súlade so zákonom do troch rokov od účinnosti tohto zákona. V prípade nedodržania tejto doby pozastavené živnostenské oprávnenie zanikne.
V činnostiach vývoj, výroba a predaj zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov na sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, ktoré sa od 1. júna 2010 stávajú živnosťami, môžu fyzické osoby (FO) a právnické osoby (PO) pokračovať do skončenia platnosti licencie udelenej, najneskôr do konca roku 2010.
Sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré sa od 1. júna 2010 stáva živnosťou, FO a PO, ktoré oprávnenie na túto činnosť získali podľa osobitného predpisu do 31. mája 2010, môžu vykonávať do 31. decembra 2010.
Niektoré ustanovenia zákona začnú platiť až 1. januára 2011.
Propagovanie pohrebných služieb v nemocniciach bude zakázané
13. 1. 2010
Od budúceho roku bude zakázaná Propagácia a informovanie o pohrebných službách v zdravotníckych zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb, ako aj ich areáloch a na pracoviskách Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Navrhuje to Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v novom zákone o pohrebníctve. Právna norma, ktorá komplexne rieši problematiku pohrebníctva, tiež spresňuje pojmy z tejto oblasti v súlade s európskymi normami.
Cieľom zákona je podľa ministerstva odstrániť problémy pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami v zdravotníckych zariadeniach, pri preprave a pochovávaní na pohrebiskách. Návrh presnejšie vymedzuje aj rozsah činností pohrebných služieb. Okrem iného sa v návrhu zákona zdôrazňuje právo obstarávateľa pohrebu na možnosť výberu pohrebnej služby, na čo sa vytvárajú podmienky v zariadeniach, v ktorých dochádza k úmrtiu. Počíta sa napríklad s vyčlenením miestnosti na dočasné uloženie mŕtvych.
Podľa rezortu súčasný právny stav prináša časté a opakované konflikty medzi prevádzkovateľmi pohrebných služieb navzájom, ako aj medzi nimi a prevádzkovateľmi pohrebísk. Tieto konflikty v konečnom dôsledku priniesli neriešiteľné situácie pre pozostalých. Dochádza napríklad k nadbytočným prevozom mŕtvych, ktoré sa vyúčtujú pozostalým. Súčasná situácia umožnila tiež zvýhodnenie jednej skupiny prevádzkovateľov na úkor inej skupiny živnostníkov. Zneužívanie takmer monopolného postavenia na trhu sa odrazilo aj v neprimeraných cenách za jednotlivé úkony.
Z materiálu vyplýva, že prevádzkovatelia pohrebných služieb nebudú môcť využívať chladiace zariadenia a iné miestnosti v zariadeniach, kde platí aj zákaz ich reklamy. Nebudú si ich tiež môcť prenajať alebo zapožičať podobne ako iné hnuteľné a nehnuteľné veci spomínaných zariadení. Doterajšie využívanie chladiacich zariadení bude potrebné ukončiť do konca roku. Náklady vynaložené na uloženie ľudských pozostatkov v zdravotníckom zariadení do 48 hodín od úmrtia budú znášať zdravotnícke zariadenia.
V prípade súhlasného stanoviska parlamentu a podpisu prezidentaby právna norma mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2011.
Nový guvernér NBS
12. 1. 2010
Prezident SR vymenoval za nového guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Jozefa Makúcha. Ten vystriedal vo funkcii doterajšieho guvernéra Ivana Šramka. Ešte pred vymenovaním nového guvernéra sa s Ivanom Šramkom stretol premiér Robert Fico. Ocenil, že centrálna banka pod jeho vedením bola európsky rešpektovanou inštitúciou a jej stanoviská pozorne počúvala aj vláda.
I. Šramko na poste guvernéra centrálnej banky pôsobil od 1. januára 2005. Od roku 2002 zastával post viceguvernéra NBS a ako guvernér centrálnej banky bol aj členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, guvernérom v Medzinárodnom menovom fonde a alternátom guvernéra v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Nastupujúci guvernér J. Makúch bol za člena bankovej rady vymenovaný v roku 2005 s účinnosťou od začiatku roka 2006. Od roku 2007 v centrálnej banke vykonával funkciu výkonného riaditeľa pre oblasť bezpečnosti a hospodárenia. Podľa jeho slov krátko po menovaní musí byť každá centrálna banka vždy nespokojná s tým, ako vláda pracuje so štátnym rozpočtom, aby bola impulzom pre intenzívnejšie a lepšie kroky vlády v tejto oblasti.