Klesanie inflácie na Slovensku ide oproti Česku slimačím tempom, padá tam štyrikrát rýchlejšie
19. 5. 2023
Obe krajiny trápi vysoká inflácia.
Aprílová inflácia v Česku dosiahla úroveň 14,3 % v medziročnom vyjadrení, tvrdia najnovšie dáta Eurostatu. Český ekonóm Lukáš Kovanda poznamenáva, že Slovensko podľa rovnakej štatistiky, ktorá je medzinárodne porovnateľná, vykazuje infláciu prakticky totožnú.
Aktuálne čísla Štatistického úradu SR hovoria o tom, že v apríli inflácia na Slovensku klesla pod 14 %. (13,8 %)
Podľa Kovandu už nemožno vylúčiť, že za máj bude mať Česko nižšiu infláciu ako my.
„Naznačuje to doterajšia tohtoročná dynamika vývoja inflácie v oboch krajinách. Veď ešte tento rok v januári Česko podľa Eurostatu vykazovalo infláciu 19,1 %, zatiaľ čo Slováci ju vtedy mali 15,1 %. Tento rok v januári teda bola inflácia v Česku o štyri percentuálne body vyššia ako inflácia na Slovensku, zatiaľ čo v apríli už len o 0,3 percentuálneho bodu,“ konštatoval pre Aktuality.sk.
Česká národná banka prognózuje májovú infláciu v ČR na medziročnej úrovni 11,6 percenta, zatiaľ čo Národná banka Slovenska predpokladá, že inflácia na Slovensku dosiahne v máji medziročnú hodnotu 11,9 percenta.
„Aj to by teda mohlo nasvedčovať tomu, že Česi budú mať v máji nižšiu infláciu ako Slováci. Aj keď finálne čísla Eurostatu sa budú od uvedených odhadov takmer určite líšiť, rovnako ako sa budú líšiť od mier inflácie počítanej národnými štatistickými úradmi Česka i Slovenska,“ pokračoval ekonóm.
Pokles v Česku z vyššieho základu
Napriek tomu je podľa jeho slov zrejmé, že v Česku tento rok inflácia klesá citeľne rýchlejšie ako na Slovensku.
„Vlastne dokonca viac ako štyrikrát rýchlejšie. A tento trend bude zrejme pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Je pravda, že v Česku inflácia klesá z vyššieho základu, pričom takýto pokles môže byť objektívne ľahší ako ten z nižšieho základu,“ podotkol Kovanda.
Zároveň vyslovil rečnícku otázku, o koľko by infláciu v Česku znížilo, ak by Česi namiesto koruny platili eurom. „Rozhodujúce sú celkom iné faktory, než aké predstavuje používaná mena,“ myslí si.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ceny pohonných látok rastú, zdražovanie hrozí aj tento týždeň
18. 2. 2013
Na väčšine čerpacích staníc na Slovensku zdvihli ceny pohonných látok.
Benzíny zdražovali v priemere o 2 centy za liter, nafta o 1,5 centu za liter.
Zvyšovanie cien pohonných látok prichádza na Slovensko prvýkrát od septembra 2012. Priemerná cena najpredávanejšieho benzínu 95 Natural sa tak znovu dostala nad hranicu 1,5 eura za liter.
Na základe porovnania dlhodobého vývoja cien pohonných látok vo svete a na Slovensku očakávame, že ceny porastú aj tento týždeň. Benzíny majú priestor až 3 centy za liter, nafta približne 2 centy za liter.
Pred zdražovaním nás môže ochrániť len prudký pokles cien benzínov a nafty na burze v Rotterdame.
Pätina lekárov stíha prácu, pohotovosť, nadčasy a ďalšie zamestnanie
18. 2. 2013
Takmer pätina z celkového počtu 18 tisíc lekárov na Slovensku stíha popri pohotovostných službách a nadčasoch ešte aj prácu pre iných zamestnávateľov.
Viac ako jeden pracovno-právny vzťah malo v roku 2010 pritom 4 074 lekárov, čo predstavuje takmer 22 % z celkového počtu.
Ministerstvo zdravotníctva by malo zverejniť menný zoznam lekárov aj s ich úväzkami, tak ako to pred časom urobil rezort školstva v prípade vysokoškolských pedagógov.
Farmárom eurofondy pridali. Vidieku ubudnú ?
14. 2. 2013
Postavenie slovenských poľnohospodárov a potravinárov sa v plánovacom období únie 2014 až 2020 zlepší.
Priame platby slovenských roľníkov by sa mali zvýšiť zo súčasných 210 eur na hektár až na 246 eur.
Zvýšenie priamych platieb sa dosiahlo zavedením väčšej flexibility pri využívaní peňazí určených na Spoločnú poľnohospodársku politiku. Doteraz bolo možné presúvať z programu rozvoja vidieka na priame platby len 15 percent sumy. V novom období sa hranica posúva až na 25 percent, čo môžu využiť krajiny s výrazne nižšími priamymi platbami, medzi ktoré patrí aj Slovensko.
Zmena prinesie slovenským farmárom prírastok plus 36 eur na výsledných 246 eur na hektár pôdy.
Štátnym zamestnancom ostanú starobné dôchodky
14. 2. 2013
Štátni zamestnanci a zamestnanci pracujúci vo verejnom záujme budú mať naďalej nárok na poberanie starobného dôchodku.
Poslanci NR SR neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý by takúto možnosť vylučoval. V štátnej a verejnej správe pracuje asi 20 tisíc zamestnancov, ktorí zároveň poberajú starobný dôchodok. V krátkom čase to môže priniesť účinok vo forme zhruba 20 tisíc nových pracovných miest. Stalo by sa to len v tom prípade, ak by všetky dotknuté osoby uprednostnili poberanie dôchodku pred prácou v štátnej a verejnej sfére.