Inflácia zrýchľuje, v auguste vyletela na štvorročné maximum
14. 9. 2017
Ceny tovarov a služieb na Slovensku v auguste rástli v medziročnom porovnaní najrýchlejšie za posledné viac ako štyri roky. Inflácia zrýchlila na 1,5 percenta z 1,4 percenta v júli, oznámil dnes Štatistický úrad.
Vývoj spotrebiteľských cien v krajine bol v súlade s odhadmi analytikov. Rast zaznamenali ceny tovarov a služieb takmer vo všetkých sledovaných kategóriách. Potraviny zdraželi v medziročnom porovnaní o 4,7 percenta, čo je najväčší nárast od leta roku 2013. Slovensko zaznamenalo v rokoch 2014 až 2016 defláciu, spotrebiteľské ceny tak v priemere klesali. Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej poslednej prognóze znížila výhľad tohtoročnej inflácie na 1,2 percenta. V ďalších dvoch rokoch by tempo rastu spotrebiteľských cien malo podľa NBS zrýchľovať.
zdroj: hnonline.sk
Priemysel rástol takmer o desatinu
12. 9. 2017
Priemyselná produkcia v júli medziročne vzrástla o 9,2 %. Tento nárast ovplyvnil rast v priemyselnej výrobe o 10,2 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 4,1 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 6,1 %. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad SR.
Najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenala výroba dopravných prostriedkov o 23,3 %. Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení vzrástla o 18,7 %, výroba výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 11,5 %, výroba elektrických zariadení o 12,1 % a dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 4,1 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles hlavne vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 13,8 %, výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 16,4 %, výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 7,1 %, ťažbe a dobývaní o 6,1 % a vo výrobe chemikálií a chemických produktov o 4,4 %.Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v júli oproti júnu znížila o 3,3 %. Od začiatku tohto roka vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 5,2 %, v tom v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 7,7 %, priemyselnej výrobe o 5 % a v ťažbe a dobývaní o 0,2 %.Najvýznamnejšie zvýšenie bolo vo výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 15,6 %, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 7,7 %, výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 8,6 %, výrobe dopravných prostriedkov o 2,2 % a vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 7,8 %. Produkcia klesla vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 5,9 %, výrobe chemikálií a chemických produktov o 2 % a vo výrobe textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 0,4 %.
Ministerstvo a Kaufland rozbehli program podpory lokálnych výrobcov
12. 9. 2017
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) spolu s obchodným reťazcom Kaufland odštartovalo projekt regionálnej podpory malých a stredných výrobcov potravín.
Projekt podpory regionálnych výrobcov začal obchodný reťazec v januári tohto roka, šesť výrobcov už dodáva svoje produkty do dvadsiatich prevádzok a s ďalšími 80 dodávateľmi pokračujú rokovania. V utorok o tom informovali na tlačovej konferencii zástupcovia spoločnosti Kaufland a MPRV.„Zákazníkom chceme ponúknuť čerstvosť a kvalitu pochádzajúcu priamo z regiónu, od lokálnych výrobcov, ktorí sa opierajú o osvedčené receptúry a výrobné postupy. Chceme dať príležitosť producentom regionálneho významu, ktorí dokážu obohatiť našu ponuku produktov typickými výrobkami vo svojom domovskom regióne,“ povedal riaditeľ nákupu spoločnosti Kaufland Richard Bendík.„Vítame spoluprácu so spoločnosťou Kaufland, ktorá ako prvý z obchodných reťazcov spustila aktivitu nášho rezortu „Chcem dodávať“. Spolupráca s predajcami umožní malým a stredným producentom odbyt, ďalšie možnosti na rozvoj a zvýšenie zamestnanosti. Spotrebitelia budú mať zasa širšiu ponuku kvalitných a čerstvých domácich výrobkov priamo zo svojho regiónu,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Dodala, že cieľom nie je len podpora producentov, ale aj zvýšenie sebestačnosti v produkcií potravín, keďže podiel slovenských potravín na pultoch v obchodoch v súčasnosti dosahuje necelých 40 %.Reťazec má ambíciu rozšíriť spoluprácu o ďalších 15 až 20 dodávateľov v horizonte najbližších štyroch mesiacov. Všetko podľa Bendíka záleží od toho, ako sa lokálni dodávatelia popasujú s legislatívnymi požiadavky. „Hlásia sa nám výrobcovia, ktorí majú povolený len predaj z dvora. S tými sa môže začať spolupráca, až keď získajú všetky povolenia na dodávky do maloobchodnej siete,“ povedal Bendík.
Obce prekračujú rozpočty
6. 9. 2017
Veľké Ripňany majú dvetisíc obyvateľov a pre časť z nich postavili obecných 78 bytov. Dedine z okresu Topoľčany teraz hrozí sankcia takmer v cene jedného nového bytu – konkrétne 86-tisíc eur. Dôvodom je vysoký dlh za minulý rok – na úrovni 175 percent príjmov. Zákon pritom povoľuje iba 60 percent.
„Vzali sme si úver zo Štátneho fondu na rozvoj bývania. Zarátali nám to ako dlh, čo sa však takto nikdy v minulosti neposudzovalo,“ vysvetlil starosta Jozef Krištof. Dodal, že obecný kontrolór poslal na ministerstvo financií vysvetlenie. Zatiaľ nedostal odpoveď. Podobný problém rieši ďalších 70 obcí na Slovensku. Absolútnym rekordérom sú Dolné Naštice pri Bánovciach nad Bebravou s dlhom 610 percent. Pokuta za zlé hospodárenie je päť percent zo záväzkov nad zákonný, 60-percentný dlhový limit. Mnohé obce však môžu byť nakoniec bez trestu. Potvrdzujú to príklady za rok 2015, keď štát kontrolný systém použil prvý raz. V hľadáčiku štátnych financmajstrov sa pôvodne objavilo až 209 obcí. Časť z nich vypadla, pretože starosta nebol v úrade aspoň dva roky, a pravidlá počítajú s tým, že za dlh v takom prípade nemôže. Ďalšie samosprávy zasa nesprávne vykazovali položky, o ktoré sa dlh znižuje. Po prepočítaní odborníkmi ich záväzky klesli a reálnu sankciu dostalo len osem obcí. „Systém je zložitý a je objektívne pochopiteľné, že nie každá obec má odbornú kapacitu na takéto vykazovanie,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.
zdroj: hnonline.sk