Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Čokoľvek, čo vás podráždi, sa prihodí prinajmenšom ešte raz.

Ten, kto nevie robiť chyby, nevie robiť nič.

Keď už cestovať Titanikom, prečo nie prvou triedou?

Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.

Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.

Tímová práca je dôležitá tým, že dáva možnosť za neúspech obviniť druhých.