Každý prvák na strednej škole dostane 350 eur na kúpu notebooku či tabletu
28. 2. 2023
Vybrané skupiny žiakov základných a stredných škôl dostanú jednorazový príspevok na kúpu notebooku alebo tabletu. Celkovo by ho malo dostať viac ako 152-tisíc školákov. Na projekt Digitálny žiak vyčlenili z eurofondov vyše 65,4 milióna eur s DPH a realizáciu má na starosti Digitálna koalícia (Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania Slovenskej republiky). Zámer schválili už v októbri, ale oficiálne ho štát predstaví až dnes.
Príspevok 350 eur na kúpu digitálneho zariadenia (stolný počítač, notebook alebo tablet) bude určený pre všetkých súčasných prvákov na stredných školách, vrátane kvintánov na osemročných gymnáziách. Spolu ich je 56 600...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ochrana verejného záujmu
6. 8. 2019
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov bol novelizovaný dňa 31. 1. 2019, pričom jeho znenie vyšlo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 66/2019 Z. z. Uvedený ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2020.
Pri rokovaní o návrhu ústavného zákona došlo v jeho záverečnej časti pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto ústavnému zákonu k pochybeniu, keď bol prijatý text ústavného zákona k čl. 2 ods. 1 písm. zp) v znení pôvodného návrhu a súčasne i v znení navrhovanej zmeny. V nadväznosti na úpravu znenia písmena zp) je potrebné vykonať úpravu aj vo vzore „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára“ (príloha č. 1) a vo vzore „Oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie“ (príloha č. 2) tak, aby boli v súlade so znením písmena zp).
Vzhľadom na potrebu jednoznačného znenia vzoru prílohy č. 1 „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára“ a vzoru prílohy č. 2 „Oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie“ sa v tomto návrhu navrhuje z hľadiska legislatívnej techniky ako súčasť tejto novely úplné znenie prílohy č. 1 a prílohy č. 2 v znení vyššie uvedených zmien.
Navrhované zmeny v novele tohto ústavného zákona nadobudnú účinnosť spolu s účinnosťou ústavného zákona č. 66/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2004 Z. z.
Nemajetné exekúcie
4. 8. 2019
Najvýznamnejším cieľom nového zákona o ukončení starých exekúcii je zmeniť v tejto oblasti „pravidlá hry“ a odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré majú byť z tohto dôvodu ukončené.
Ambíciou nového zákona je preto zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, pričom technické otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní sa zveria súdnemu exekútorovi (koncepčne ide o obdobu riešenia už aplikovanú v exekučných konaniach začatých od 1. apríla 2017). Obdobný procesný režim zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií sa použije aj na prípady dôvodov pre zastavenie exekúcie, ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu, zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, či v prípadoch, ak z dôvodu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného resp. oddlženia povinného nastal dôvod pre ich zastavenie. Nový zákon súčasne dáva oprávnenému možnosť komerčnej úvahy, či je opodstatnené podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, avšak už podľa súčasne platných a účinných právnych predpisov. Za zákonom ustanovených podmienok sa ponechávajú účinky úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované. Účinnosť zákona je od 1. januára 2020.
Ukončenie niektorých exekučných konaní – nový zákon
2. 8. 2019
Vláda Slovenskej republiky schválila zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Zákon bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2018 - 2020, v ktorom si vláda Slovenskej republiky určila za cieľ zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci.
Zákon predložený z dôvodu potreby efektívneho vyriešenia problému vedenia niektorých exekúcií, v ktorých nedochádza k exekvovaniu majetku povinného a ani k zastaveniu exekúcie napriek tomu, že povinný je nemajetný. Významnú úlohu v tomto smere zohráva fakt, že značná časť právnej praxe presadzuje pravidlo, že zastaviť exekúciu ako nemajetnú možno len v prípade, ak s tým oprávnený súhlasí. Taktiež významnú úlohu zohráva aj úvaha, že každá osoba je entitou, ktorá potenciálne v budúcnosti môže nejaký majetok nadobudnúť. Akumulácia jednotlivých čiastkových skutočností spôsobujúcich tento problém dospel do štádia, že na súdoch Slovenskej republiky je v súčasnosti vedených cca 2,6 milióna tzv. „starých“ exekúcií (exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017), pri ktorých oprávnený spravidla nenavrhne zastavenie exekúcie (nesúhlasí s jej zastavením) najmä z dôvodu rizika, že bude musieť znášať trovy exekúcie súdneho exekútora. Sumárnym pohľadom na danú problematiku je potrebné konštatovať, že vo výsledku sa značná časť kapacity rozhodovacej činnosti slovenských súdov upína k spravovaniu všetkých týchto „starých“ exekučných konaní.
Lekárska posudková činnosť
1. 8. 2019
Jednou zo zmien ostatnej novely zákona o sociálnom poistení sú zmeny týkajúca sa lekárskej posudkovej činnosti.
Zo skúseností z aplikačnej praxe vyplýva, že osobná účasť poistenca resp. poškodeného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti je potrebná len v odôvodnených prípadoch, napr. pri predpoklade neuznania invalidity. V ostatných, menej náročných alebo medicínsky jednoznačných prípadoch môže predvolanie do Sociálnej poisťovne znamenať zbytočnú záťaž. Legislatívne sa upravuje možnosť výkonu lekárskej posudkovej činnosti v osobitných prípadoch na základe určenia posudkového lekára aj bez účasti poistenca alebo poškodeného. Zároveň sa poistencovi resp. poškodenému ponecháva možnosť osobnej účasti na posudzovaní zdravotného stav, ak o ňu požiada.
Z posudkovej praxe Sociálnej poisťovne vyplýva, že kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa môže vykonávať aj v kratších alebo dlhších intervaloch ako je jeden mesiac. V odôvodnených prípadoch, ak určí posudkový lekár, sa nemusí vykonávať vôbec. Výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu záleží vždy od závažnosti zdravotného stavu a lehoty jej vykonávania určí posudkový lekár individuálne, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia. Novelou zákona sa preto odstraňuje povinnosť vykonávania tejto kontroly najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti