Murphy radí
O márnom hľadaní - III. večer
Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.
Nikdy sa nepýtaj predavača, či sa tovar vyplatí kúpiť!
Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Parkinsonove zákony - V. večer
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy a šťastie
To, že hlúpy má šťastie, ešte nezaručuje, že keď naňho vsadíte, budete mať šťastie.
Je lepšie byť bohatým než hlúpym.
Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Na čo má človek rozum
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.
(Zrnká úsmevu)