Investície do reálnej ekonomiky
15. 6. 2022
V nadväznosti na balík opatrení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zameraný na uľahčenie podnikateľskej činnosti, tzv. kilečko 2.0, sa uľahčuje zákonom o kolektívnom investovaní prístup tuzemských subjektov kolektívneho investovania s právnou subjektivitou ku kapitálu od kvalifikovaných investorov, čo bude mať pozitívny dopad na investície do reálnej ekonomiky.
Ustanovilo sa tiež spresnenie niektorých ustanovení zákona o kolektívnom investovaní v nadväznosti na žiadosť Európskej komisie dosiahnuť presnejšiu transpozíciu niektorých článkov smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1160 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú.v. EÚ L 174, 1.7.2011).
K
Extrémne suchá jar začína ničiť úrodu
10. 4. 2019
Zopakujú sa vlaňajšie extrémne suchá aj tento rok? Túto otázku si aktuálne kladú slovenskí poľnohospodári, ktorí hlásia nedostatok zrážok zo všetkých regiónov Slovenska. Na východe Slovenska padlo vo februári len 16 percent zrážok oproti dlhodobému priemeru a vlani práve jarné sucho spôsobilo značné škody na úrode. „Počasie bez zrážok na jednej strane neprerušuje jarné práce na poliach, na druhej strane však porasty ozimín a čerstvo zasiate zrniny čakajú na výdatný dážď, lebo sucho už na ne začína nepriaznivo pôsobiť,“ zhrnula súčasnú situáciu na poliach Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
Poľnohospodári zároveň naznačili, že ak bude suché počasie pokračovať, vzchádzajúce plodiny budú poškodené. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu sa extrémne sucho rozširuje z východu na celé územie Slovenska. Potvrdzujú to aj informácie o intenzite sucha dostupné na webovej stránke Intersucho.sk: „Výrazné sucho sa okrem severovýchodu rozšírilo aj na Turci, Považí a Kysuciach. Sucho zasahuje až 40 percent celkovej plochy a mierne sucho je na 28 percentách plochy.“
Firmy a predajcovia objavujú ľudí vo veku 50 a viac rokov
8. 4. 2019
Ak ide o generáciu päťdesiatnikov a starších, sú marketingoví riaditelia tak trochu vo schizofrenickej situácii. Hoci si takmer všetci myslia, že si táto skupina zákazníkov zaslúži pozornosť, v skutočnosti im ju venuje iba menšia časť z nich. Táto generácia pritom do budúcnosti predstavuje veľkú kúpnu silu. Podiel firiem, ktoré dávajú aspoň časť svojho marketingového rozpočtu na špecifickú reklamu pre túto generáciu, je navyše zanedbateľný. Dosahuje iba šesť percent. Ukazuje to aktuálny prieskum agentúry Ogilvy medzi šéfmi marketingu významných firiem.
Štúdia ukazuje, že marketéri sa staršej generácii venujú spravidla len vtedy, ak majú produkt určený priamo pre nich. Takýto produkt má podľa prieskumu zhruba štvrtina firiem. Ide najmä o lieky, zdravotnícke služby, zájazdy či poistenie. Lenže aj päťdesiatnici a starší nakupujú bežné výrobky, môžu si však dovoliť dať peniaze aj na pôžitkárske veci. Klasickým príkladom, kde sa reklama míňa so skutočnými zákazníkmi, sú automobilky. „Zatiaľ čo väčšina mainstreamových značiek v reklamách cieli na mladých ľudí, prípadne rodiny s malými deťmi, väčšina individuálnych klientov prichádza z generácie 50+,“ hovorí šéf agentúry Ogilvy Ondřej Obluk.
Výrobcovia liekov kritizujú novelu revízie úhrad liekov, pacienti si vraj doplatia viac
5. 4. 2019
Revízia mení úhradové skupiny. Ministerstvo zdravotníctva chce vytvárať jasné a predvídateľné podmienky tak pre farmaceutické firmy, ako aj pre platcov. Informovalo o tom v reakcii na kritiku Asociácie generických výrobcov liekov GENAS. Tá nesúhlasí s novelou revízie úhrad liekov, ktorú pripravilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) na podnet súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera. Podľa asociácie to prinesie zvýšenie doplatkov pacientov za lieky.
Revízia úhrad liekov mení úhradové skupiny, ktoré zohľadňujú terapeutickú indikáciu a štandardnú dávku liečiva v lieku."Predovšetkým dbáme na to, aby pacient bez medicínskych obmedzení mal dostupnú liečbu bez doplatku. Zmeny sa týkajú celého kategorizačného zoznamu a prihliadalo sa najmä na to, aby lieky s rovnakou účinnou látkou mali rovnakú úhradu zdravotnej poisťovne a aby v novovzniknutých úhradových skupinách boli lieky s nulovým alebo dostupným doplatkom pre pacienta," uviedlo ministerstvo. Pripomenulo, že lieky v úhradovej skupine sú z medicínskeho hľadiska navzájom zameniteľné, tým pádom v prípade potreby zmeny lieku to pacient negatívne nepocíti, pretože účinná látka zostáva rovnaká. "Zmení sa len názov lieku, účinnosť liečby zostáva zachovaná, nakoľko zostane rovnaká účinná látka," dodalo ministerstvo. Ako ďalej informoval rezort zdravotníctva, revízia úhrad sa vykonáva pravidelne každý štvrťrok, pričom hlavným cieľom je zohľadniť cenotvorbu v dôsledku vstupu generických a biosimilárnych liekov. "Čo sa týka výhrad zo strany Asociácie generických výrobcov, sami tvrdia, že podpora užívania generických liekov je najlepšou cestou ako tlmiť zvyšovanie nákladov na liečbu bez ovplyvnenia jej kvality, s čím plne súhlasíme," ukončilo ministerstvo. Asociácia generických výrobcov liekov v pondelok taktiež upozornila, že pri pacientoch, ktorí nebudú môcť alebo chcieť akceptovať nové doplatky, bude lekár musieť meniť zavedenú liečbu za liečbu s nižším doplatkom. "Pri tých pacientoch, ktorí užívajú viacero liekov, môže nastať súčasne zmena vo viacerých liečbach u rôznych špecialistov a vylúčiť sa nedá dekompenzácia pacienta," uviedla prezidentka asociácie GENAS Terézia Szádocka. Podľa asociácie práve pre možné ohrozenie pacientov revíziu ministerstvo zdravotníctva už dvakrát zamietlo – raz minister Tomáš Drucker, druhýkrát koncom minulého roka ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. "Napríklad viacerým liekom zo skupiny psychofarmák teraz výrazne stúpnu doplatky. Psychiatrickí pacienti sú pritom na zmenu liečby veľmi senzitívni," upozornila asociácia vo svojom stanovisku.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovensku sa podarilo predať dlhopisy za miliardu eur
3. 4. 2019
O transakciu malo záujem vyše 150 investorov a dopyt presiahol päť miliárd. Slovenská republika sa úspešne vrátila na medzinárodné kapitálové trhy a vďaka novej 11-ročnej emisii dlhopisov získala prostriedky v objeme jednej miliardy eur. O transakciu malo záujem viac ako 150 investorov a celkový dopyt presiahol päť miliárd eur. Vyplýva to z údajov zverejnených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Slovenská republika pridelila mandát Deutsche Bank, HSBC, NATIXIS, Société Générale a Všeobecnej úverovej banke ako Spoločným vedúcim manažérom tejto transakcie.
"Priaznivé trhové podmienky umožnili Slovenskej republike získať zdroje v objeme jednej miliardy eur splatné 9. apríla 2030 za rizikovú prirážku 21 bázických bodov nad úrokové swapy," informoval Ardal. Na transakcii sa zúčastnilo viac ako 150 investorov, pričom celkový dopyt presiahol päť miliárd eur. "V utorok ráno za priaznivých trhových podmienok SR otvorila knihy s úvodnou indikáciou rizikovej prirážky na úrovni okolo 30 bázických bodov nad úrokové swapy pre 11-ročnú emisiu v objeme jednej miliardy a v priebehu 1,5 hodiny dopyt dosiahol tri miliardy eur," vyčíslil Ardal. Následne banky upravili oficiálne odporúčanie rizikovej prirážky na úroveň okolo 25 bázických bodov nad úrokové swapy. "Dopyt investorov si udržal rastúci trend a presiahol päť miliárd eur, čo umožnilo bankám zatvoriť knihu už po 2,5 hodine od jej otvorenia a stanoviť rizikovú prirážku pre novú emisiu dlhopisov s objemom jednej miliardy eur na úrovni 21 bázických bodov nad úrokové swapy, čo predstavuje zlepšenie o približne 9 bázických bodov oproti úvodnej indikácii a jeden bázický bod pod krivkou reálnej ceny. "Päťnásobný dopyt v porovnaní s objemom vydávanej emisie znamená najvyšší záujem investorov po dlhových cenných papieroch v regióne strednej a východnej Európy od júna 2018," priblížil Ardal. Zloženie investorov bolo vysoko diverzifikované, a to tak z hľadiska geografického, ako aj z hľadiska typu investora. Najväčší záujem mali investori z Francúzska, Rakúska, Nemecka, ale aj zo Slovenska a Veľkej Británie. Dlhopisy nakúpili aj investori zo Škandinávie a južnej Európy. Z hľadiska typu investorov najvyšší dopyt mali manažéri fondov, banky a poisťovne.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)