Murphy radí
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.
Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.
Transformovať krízu na rutinu sa dá tak, že krok za krokom zaznamenáme činnosť šéfa pri prekonávaní pôvodnej krízy a spracujeme ho do pracovného postupu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Informácie pre šéfa
Keď už všetky informácie perfektne zapadajú do seba, tak o chvíľu sa dozviete niečo, čo všetko obráti naruby.
Doba čakania na doplňujúcu informáciu sa predlžuje v závislosti od toho, ako urgentne musí byť rozhodnutie prijaté.
Ten, kto má o veci málo informácií, sa spravidla zle rozhodne.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Zákony života
Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.
Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.
Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.
(Murphyho zákonník)
Murphyho postrehy
Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.
Muži na ženách nájdu veľa chýb, ženy na mužoch len dve. Všetko, čo hovoria, je zlé. Všetko čo robia je zlé.
Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.
(Murphyho zrnká II)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)