Inšpekcia práce po novom
1. 4. 2022
Zámerom novely zákona o inšpekcii práce je zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä tým, že sa namiesto funkcie „hlavný inšpektor práce“ zavedie manažérska funkcia „riaditeľ inšpektorátu práce“ bez povinnosti mať odbornú spôsobilosť inšpektora práce, ale so zachovaním povinnosti päťročnej odbornej praxe v oblasti BOZP, pracovného práva alebo inšpekcie práce.
Zároveň sa precizuje moment zápisu do centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a to tak, že Národný inšpektorát práce zapíše fyzickú osobu alebo právnickú osobu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Ďalej sa doplnili kogentné obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce o poučenie o možnosti podať správnu žalobu voči protokolu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia zákona a vychádzajúc z potrieb aplikačnej praxe orgánov verejnej moci sa ustanovuje moment zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.
V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov sa upravujú osobitné predpisy, ktoré obsahujú podmienku neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania naviazanú na rôzne účely (napr. poskytovanie príspevkov z verejných prostriedkov), ktorá bude po novom naviazaná na skutočnosť, že fyzickej osobe alebo právnickej osobe nebola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
K
Centrálny register účtov – nový zákon
31. 3. 2022
Hlavným cieľom nového zákona o centrálnom registri účtov je transpozícia informačnej smernice. Sú tiež zohľadnené odporúčania výboru Rady Európy MONEYVAL vyplývajúce z jeho piatej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7), ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Zo smerníc vyplynula požiadavka na zriadenie centralizovaného automatizovaného mechanizmu, ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci, ktorých okruh vychádza z informačnej smernice (napr. finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby), včasnú identifikáciu majiteľov a disponentov bankových účtov alebo platobných účtov, vrátane bezpečnostných schránok, čo je nevyhnutným predpokladom zvýšenia efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov, resp. následného zaistenia majetku a výnosov z trestnej činnosti.
V tejto súvislosti boli identifikované dve alternatívy technologického riešenia danej problematiky, a to zriadenie centrálneho registra účtov alebo využitie elektronického systému vyhľadávania údajov. Po dôkladnej analýze prínosov týchto dvoch variantov, ako aj na základe odporúčaní Európskej komisie a po vzore väčšine členských štátov EÚ, bolo rozhodnuté o zriadení centrálneho registra účtov. Táto alternatíva je z hľadiska predpokladaných prínosov najvýhodnejšia, oproti vyhľadávaciemu systému v sebe kumuluje niekoľko výhod, ide predovšetkým o rýchlosť a bezpečnosť získania informácií, jednoduchosť zasielania dopytov, vylúčenie potreby formou plošného dopytu oslovovať všetky finančné inštitúcie, ktoré tak nie sú nútené prijímať nákladné personálne a technické opatrenia zaručujúce aspoň čiastočne prijateľné časové limity pre vybavenie dopytu.
K
Správca a prevádzkovateľ centrálneho registra účtov
31. 3. 2022
Centrálny register účtov predstavuje dlhodobé, komplexné a systémové riešenie aj s ohľadom na predpokladané zvyšovanie počtu žiadostí príslušných orgánov členských štátov EÚ a zaťažovanie finančných inštitúcií s okamžitým vybavovaním žiadostí, keďže registre účtov sa majú v budúcnosti v rámci EÚ vzájomne prepojiť.
Správcom a prevádzkovateľom centrálneho registra účtov bude ministerstvo financií, ktoré vydá všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podrobnosti o náležitostiach, štruktúre a formáte zasielaných informácií na zápis do centrálneho registra účtov, ako aj ďalšie podrobnosti o spôsobe odovzdávania údajov.
Zmenami a doplnením zákona č. 297/2008 Z. z. dôjde zároveň k úprave a sprecizovaniu existujúcich pravidiel zameraných na predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Zmenami v zákone o bankách sa previaže právna úprava o centrálnom registri účtov s právnou úpravou bankového tajomstva a zefektívni sa komunikácia medzi bankami a oprávnenými orgánmi. Zákon obsahuje tiež súvisiace zmeny v zákone o cenných papieroch a zákone o finančnej správe.
K
Ropa zlacňuje kvôli obavám zo slabšieho dopytu v Číne
28. 3. 2022
Ropa zlacňuje kvôli obavám zo slabšieho dopytu po pohonných hmotách v Číne.
Šanghaj, finančné centrum krajiny, začalo dvojfázovú uzáveru v snahe obmedziť nárast počtu novo nakazených koronavírusom.
Cena severomorskej ropy Brent okolo 8:20 miestneho času oslabovala o 3,4 percenta na 116,60 dolára za barel. Americká ľahká ropa West Texas Intermediate v rovnakom čase strácala 3,7 percenta na 109,65 dolára za barel.
Neistotu na trhu vyvoláva ako ruská invázia na Ukrajinu, tak aj pandemická situácia v Číne. Rusko je druhý najväčší vývozca ropy na svete, Čína zase najväčší svetový dovozca tejto suroviny.
Šanghaj, v ktorej žije 26 miliónov ľudí, dnes začal plánovanú dvojfázovú prtipandemickú uzáveru. Mesto obmedzilo prevádzku na diaľniciach a zavrelo mosty aj tunely.
Podporou pre cenu ropy by podľa analytika Kazuhita Saita zo spoločnosti Fujitomi Securities mala byť štvrtková schôdzka skupiny OPEC+, ktorá zahŕňa krajiny Organizácie krajín vyvážajúcich ropu a ich spojencov na čele s Ruskom.
V
Štát pomôže firmám s vysokými cenami energií
25. 3. 2022
Dočasný krízový rámec Európskej komisie na podporu hospodárstva v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu umožňuje štátom kompenzovať zvýšené náklady na vysoké ceny energií podnikov až do výšky 50 miliónov eur. Informoval o tom Protimonopolný úrad na základe oznámenia komisie.
Ide o podniky z oblastí, ako napríklad výroba hliníka, textilných vlákien, plastov, papiera, železa či vodíka. Pre ostatné spoločnosti energeticky náročného priemyslu je strop kompenzácií stanovený na 25 miliónov eur.
Kompenzácie spoločnostiam za dodatočné náklady, ktoré vznikli v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektrickej energie, sa však netýkajú len firiem energeticky náročného priemyslu. Ostatným spoločnostiam môžu byť uznané dodatočné náklady na nákup zemného plynu a elektriny v období od 1. februára do konca tohto roka v porovnaní s dvojnásobkom nákladov v referenčnom období, ktorým je rok 2021.
Strop pre kompenzácie týchto podnikov je vo výške 30 percent uznateľných nákladov a maximálne dva milióny eur na individuálny podnik. Môže ísť o rôznu formu podpory, napríklad priame platby, daňové zvýhodnenia, pôžičky, úvery či záruky.
Komisia umožnila poskytnúť aj obmedzené sumy pomoci spoločnostiam zasiahnutým súčasnou krízou alebo súvisiacimi sankciami a odvetnými sankciami.
V