Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.

Matka príroda je macocha.

Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.

Ak sa niekde máte dostať na určitú hodinu, žiadna časová rezerva vám nezabezpečí, že sa tam dovtedy naozaj dostanete.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.