Inflácia vzrástla na 15,4 percenta
16. 3. 2023
Národná banka vo svojej decembrovej prognóze odhadla, že inflácia tento rok spomalí tempo rastu, naďalej by však mala dvojciferná. Medziročná miera inflácie vo februári zrýchlila tempo rastu na 15,4 percenta z januárových 15,2 percenta. Vrátila sa tak na úroveň z vlaňajšieho novembra a decembra, keď bola na viac ako 22-ročnom maxime. Najväčší vplyv na infláciu mali aj naďalej rastúce ceny potravín spolu so zvyšovaním nákladov na bývanie vrátane energií.
Obe položky majú spolu najväčší, takmer polovičný podiel na výdavkoch slovenských domácností. Potraviny boli vo februári rovnako ako v januári medziročne drahšie o 28,6 percenta. Zdraželi najmä mlieko, syry a vajcia, ďalej chlieb a obilniny, ako aj mäso. Ceny zeleniny stúpli o štvrtinu a nealkoholických nápojov o pätinu. Ceny bývania a energií stúpli o 14,3 percenta. Regulované ceny elektriny, tepla či zemného plynu pre domácnosti vďaka opatreniam vlády a energetického regulačného úradu tento rok v krajine stúpli výrazne menej, ako by bol ich nárast pri plnom premietnutí vývoja na burzách. Vo februári oproti januáru spotrebiteľské ceny stúpli o 1,1 percenta po medzimesačnom náraste o 2,6 percenta v prvom mesiaci tohto roka.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Na trhu práce bude do roku 2023 potrebných pol milióna ľudí
11. 2. 2019
Do konca roka 2023 bude slovenský trh práce dodatočne potrebovať takmer pol milióna zamestnancov. Najviac nových ľudí budú naberať podniky z oblasti priemyslu a obchodu. Absolventi prichádzajúci na trh práce však nepokryjú dopyt po pracovnej sile, ktorý vznikne.
Vyplýva to zo zverejnených dát na novom webe rezortu práce, ktorý sa venuje trendom na trhu práce. Ministerstvo web spustilo v spolupráci s agentúrou Trexima. V rokoch 2016 a 2017 na trhu práce rástol počet zamestnancov o viac ako 50 000 ročne. Tento trend by mal pokračovať aj v tomto roku. "Od roku 2020 sa očakáva, že expanzia bude v dôsledku prehrievania ekonomiky mierne spomaľovať, stále však bude na vysokých úrovniach. Náhrada pracovných síl bude dominovať pri tvorbe pracovných príležitostí a jej podiel na potrebách trhu práce bude každoročne do roku 2023 narastať," informuje portál. Až 61 percent dodatočných pracovných príležitostí bude vytvorených odchodom zamestnancov z trhu práce, najčastejšie do dôchodku. "Je to spôsobené očakávaným postupným utlmovaním ekonomickej expanzie, ktorá je v súčasnosti na historických maximách a odchodom silných povojnových populačných ročníkov z trhu práce práve v období najbližších šiestich rokov," uvádza portál. Z hľadiska krajov bude do roku 2023 potrebných 90 000 ľudí v Bratislavskom kraji, za ním nasleduje Nitriansky kraj, ktorý bude potrebovať 71 000 ľudí. "V ostatných krajoch bude štruktúra potrieb trhu práce vyrovnanejšia, a to od 62 000 ľudí v Trnavskom kraji po 53 000 osôb v Banskobystrickom kraji," priblížil web.
Ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
11. 2. 2019
Od poslednej novelizácie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa evidujú viaceré pokusy o jeho novelu, ktoré však skončili vždy neúspešne. Ochrana verejného záujmu je súčasne terčom neustáleho záujmu spoločnosti o čo najlepšiu úpravu právneho rámca tejto problematiky.
Novela ústavného zákona vychádza z požiadaviek na sprísnenie podmienok ochrany verejného záujmu a má snahu splniť i ďalšie požiadavky spoločnosti v tejto oblasti, ktoré možno formulovať do nasledovných bodov:
- požiadavka na rozšírenie okruhu verejných funkcionárov tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky verejné funkcie, v ktorých sa nakladá s finančnými prostriedkami štátu,
- požiadavka na sprecizovanie povinností verejných funkcionárov pri ochrane verejného záujmu a odstránenie doterajších vád ústavného zákona, ktoré vyplynuli predovšetkým z praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
- požiadavka na odstránenie v nedostatkoch doterajšej právnej úpravy ochrany verejného záujmu, ktoré vyplynuli z návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku,
- požiadavka na odstránenie nedostatkov doterajšej právnej úpravy, predovšetkým v oblasti formy oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ústavného zákona, ako súvisiacich nedostatkov oznámení po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ústavného zákona,
- požiadavka na odstránenie procesnoprávnych nedostatkov konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v čl. 9 a čl. 10 ústavného zákona,
- doriešenie vzťahu konania podľa čl. 9 a čl. 10 ústavného zákona k správnemu poriadku,
- požiadavka na zosúladenie doterajšieho textu ústavného zákona s právnymi predpismi na ochranu osobných údajov, ako aj právnych predpisov upravujúcich používanie elektronické prostriedky vo verejnej správe (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
Neprimerané podmienky v obchode s potravinami
8. 2. 2019
Detailné vymedzenie neprimeraných podmienok v novom zákone je potrebné z dôvodu ochrany tých účastníkov obchodných vzťahov, v neprospech ktorých sú neprimerané podmienky požadované, dohodnuté alebo uplatňované.
Neprimerané podmienky sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Prejavujú sa vyžadovaním, dohodnutím alebo uplatňovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok, a to najčastejšie formou rôznych peňažných plnení alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny alebo vo forme zliav z kúpnej ceny, ktoré jednoznačne zvýhodňujú odberateľa a naopak, výrazne oslabujú pozíciu dodávateľa. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu a praktiky v podobe uplatňovania neprimeraných podmienok môžu vážne poškodiť potravinový dodávateľský reťazec ako taký, čo môže mať následný negatívny vplyv na celé hospodárstvo, ako aj konečných spotrebiteľov, a môže predstavovať vážne riziko z pohľadu potravinovej suverenity Slovenskej republiky. Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej pristúpi na často jednostranne výhodné podmienky protistrany s väčšou vyjednávacou silou.
V uplynulých rokoch sa problematike nekalých obchodných praktík začala venovať čoraz väčšia pozornosť. Z uskutočnených analýz a prieskumov vyplynulo, že nekalé obchodné praktiky sa v potravinovom dodávateľskom reťazci vyskytujú často. Väčšina členských štátov Európskej únie ich existenciu a uplatňovanie v obchodných vzťahoch vyhodnotila ako riziko pre riadne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a s cieľom ich eliminácie zaviedli alebo plánujú zaviesť legislatívnu reguláciu.
Ak živnostník zamestná čo i len jednu osobu, stáva sa zamestnávateľom
6. 2. 2019
Ak je živnostník zamestnávateľom, plynú mu nové povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sa stanú zamestnávateľmi, ak sa rozhodnú zamestnať čo i len jednu osobu. Z toho im vyplynú aj nové povinnosti voči Sociálnej poisťovni. "Ako zamestnávatelia sú povinní prihlásiť sa v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu, prípadne v mieste, kde vedú evidenciu miezd.
Zamestnávateľ sa prihlasuje najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca. Zamestnávateľ tiež prihlasuje zamestnanca do registra poistencov, a to ešte pred začiatkom výkonu jeho činnosti," upozorňuje hovorca poisťovne Peter Višváder. Povinnosti si zamestnávateľ musí splniť aj keď zamestnávať prestane. Zamestnanca odhlasuje zo sociálneho poistenia do ôsmich dní odo dňa zániku pracovného pomeru a ak už nebude zamestnávať ani jedného zamestnanca, je nevyhnutné, aby sa tiež odhlásil z registra zamestnávateľov, a to v osemdňovej lehote. Od momentu, keď živnostník začne zamestnávať, je povinný plniť si všetky povinnosti zamestnávateľa, povinnosti za zamestnanca a naďalej aj svoje povinnosti ako SZČO.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)