Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Hnojivá ES
5. 11. 2018
Vzhľadom na zvýšenú elektronizáciu spoločnosti v poslednom období, sa v zákone ustanovuje s účinnosťou od 1. 1. 2019, aby ten, kto uvádza hnojivo s označením „Hnojivo ES“ do obehu, nezasielal údaje kontrolnému ústavu písomnou formou ako doposiaľ, ale formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu, čím dôjde k zjednodušeniu administratívnej práce.
Právna úprava platného zákona nadväzuje nielen na spôsob vedenia evidencie orgánmi štátnej správy, ale aj na evidenciu vedenú v aplikačnej praxi podnikateľmi v pôdohospodárstve, ktorí v zmysle platných legislatívnych predpisov upravujú nielen zakúpenie vhodných hnojív vzhľadom na odber živín jednotlivými poľnohospodárskymi plodinami, ale aj správne aplikačné postupy tak, aby nedošlo k znečisteniu pôdy a aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd a následnému vstupu nežiaducich látok do potravového reťazca obyvateľov. Rozšírenie požiadaviek pri nahlasovaní uvádzania na trh hnojiva s označením „Hnojivo ES“ o zloženie hnojiva, vyplýva z nutnosti vedieť, aké kontaminanty a v akých množstvách takýmito hnojivami dodávame do poľnohospodársky využívanej pôdy, čím môže dôjsť aj k nepriamej kontaminácii či už podzemných alebo povrchových vôd. Súčasne platné Nariadenie o hnojivách určuje podmienky pre „Hnojivo ES“ iba čo sa týka obsahu živín pre konkrétny typ hnojiva, nestanovuje ale podmienky pre obsahy kontaminantov.
Úprava sa týka ustanovení o používaní hnojív, vedení evidencie o spotrebe hnojív a určení povinností pri nahlasovaní údajov o spotrebe hnojív pre prevádzkovateľov športovísk, ako aj následných kontrolných opatrení v chránenej vodohospodárskej oblasti v súlade s novým zákonom o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd.
Zmeny Autorského zákona
5. 11. 2018
Novela Autorského zákona, ktorá bola schválená 16. 10. 2018, nadobudne účinnosť od 1. 1. 2019.
Novelou zákona sa má ťažiskovo riešiť problém, ktorý jasne zadefinoval informatívny materiál s názvom Ochrana a stimulácia tvorby a kolektívna správa práv, ktorý predložilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky so zameraním na podiel odmien vyplatených zahraničným nositeľom práv.
Novela zákona taktiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe týkajúcich sa vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy práv a používateľmi a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia. Opäť sa ešte viac spružňuje inštitút podania žaloby na určenie obsahu licenčnej zmluvy, ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ nedohodnú na jej obsahu (v ťažiskových prípadoch na výške odmeny). Na jednej strane sa znižuje percento ukladaných prostriedkov počas trvania sporu zo 100 % na 50 % (počas sporu však používateľ môže používať predmety ochrany aj bez uzavretej licenčnej zmluvy), na druhej strane už tieto prostriedky nebudú počas sporu viazané a organizácia kolektívnej správy ich môže prerozdeliť nositeľom práv. Zvyšok dlžnej čiastky odmeny doplatí používateľ na základe právoplatného rozsudku. Ďalej sa spresňuje spôsob uplatnenia tohto inštitútu v prípade tzv. dohody o spoločnej správe. Taktiež sa zakotvuje povinnosť viesť pri dohode o spoločnej správe (tzv. one-stop-shop) aj spoločný sadzobník, pričom sadzby vo svojom súčte nesmú byť vyššie než v jednotlivých prípadoch.
Rozpočet Bratislavy bude takmer pol miliardy eur
2. 11. 2018
Bratislava plánuje v budúcom roku hospodáriť s rozpočtom vo výške 477,1 milióna eur. Ide o zvýšenie o 107 miliónov eur oproti roku 2018. Z toho však 75,6 milióna eur je príjmová operácia refinancovania úveru z dôvodu ukončenia zmluvy. Celkové výdavky rozpočtu 2019 sa očakávajú na úrovni 396,4 milióna eur. Ide o zvýšenie o 42 miliónov eur oproti tomuto roku. O budúcoročnom rozpočte rozhodne už nové zloženie mestského zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, ktorý chce svoj post obhájiť aj v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, hodnotí návrh rozpočtu na rok 2019 ako reálny a rozvojový. Mesto podľa neho vie, čo chce, a dokáže to aj zaplatiť. Počíta sa s rozbehnutými i novými projektmi. "Priority rozpočtu sú doprava, verejné priestranstvá, vzdelávanie, životné prostredie a bezpečnosť. Tieto priority rozpočtu sú odzrkadlené aj v prebiehajúcich i nových projektoch," povedal Nesrovnal. V návrhu rozpočtu sú zahrnuté financie napríklad na realizáciu projektov električkových radiál, budovanie záchytných parkovísk, rozšírenie Harmincovej, budovanie parkov a opravy ciest. V návrhu sú zároveň aj nové investičné projekty, ako napríklad rekonštrukcia fontány na Námestí slobody, komunálny podnik či rekonštrukcia kúpeľov Grössling. Oproti minulému roku sú bežné príjmy vyššie o 30 miliónov eur, a to najmä vďaka vyšším príjmom z dane z príjmov fyzických osôb.
Západ Slovensku ekonomicky utiekol
31. 10. 2018
Občania prvorepublikového Československa po jeho vzniku boli blízko životnej úrovne Rakúšanov či Nemcov. V súčasnosti však krajina za nimi výrazne stále zaostáva. Úroveň hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa klesla za storočie až o 50 %.
Dobrou správou však je, že Slovensko po roku 1989 rýchlo sťahuje ekonomický náskok Česka. Vyplýva to zo štúdie, ktorú pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR vypracovali spoločne Centrum ekonomických a trhových analýz (CETA) a spoločnosť TopForex. V roku 1920 dosahovalo ČSR v HDP na obyvateľa hodnoty 80 % Rakúska a 70 % Nemecka. V súčasnosti však pri rovnakom ukazovateli výkonnosť dosahuje v prípade Slovenska iba 40 % a v prípade Česka 46 % z výkonnosti Rakúska. V prípade Nemecka dosahuje Slovensko 43 % a Česko 48 %. „K bohatším susedom sme sa približovali medzi vojnami a potom opäť po roku 1989. Česko a Slovensko ale čakali po rozdelení odlišné cesty, a to ako pre rozdielnu vyspelosť a infraštruktúru, tak aj prijatím eura na Slovensku. Kým v roku 1993 malo Česko o 56 % vyššie HDP na obyvateľa ako Slovensko, v roku 2004 bol rozdiel 38 % a v roku 2017 už len 14 %,“ vyčíslil výkonný riaditeľ spoločnosti TopForex Ivor Lehoťan.