Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Kompenzácie energií mali skončiť o mesiac, rezort ale bude pokračovať
24. 8. 2023
Maximálna suma na kompenzáciu je do výšky 200-tisíc eur za mesiac, to znamená, že za štvrťrok môže jedna firma dostať až 600-tisíc eur.
Ministerstvo hospodárstva predĺži platnosť opatrenia 2.1 na kompenzáciu cien energií až do konca kalendárneho roka. Po stredajšom rokovaní vlády to povedal minister hospodárstva Peter Dovhun. Výzva je určená pre všetky hospodárske jednotky s vlastným identifikačným číslom organizácie a zmluvou s dodávateľom.
"Je to v kompetencii ministerstva hospodárstva, dnes sme sa na vláde zhodli a informovali ostatných členov vlády, že túto schému predĺžime až do konca kalendárneho roka," povedal Dovhun. V rámci tejto výzvy preplatí MH 80 percent nákladov na elektrinu prekračujúcich 199 eur za megawatthodinu a 99 eur za MWh plynu.
Aktuálna výzva zatiaľ platí do konca septembra. Maximálna suma na kompenzáciu je do výšky 200-tisíc eur za mesiac, to znamená, že za štvrťrok môže jedna firma dostať až 600-tisíc eur...
B
Hypotéky od jari do leta opäť zdraželi. No na jeseň už môžeme očakávať prvé náznaky obratu
23. 8. 2023
Európska centrálna banka za posledný rok zdvihla sadzby deväťkrát a počas jesene zrejme pribudne desiata revízia.
Úroky na hypotékach naďalej rastú aj na Slovensku, počas jesene však bude tento trend postupne slabnúť.
Jesenné akcie sa nezamerajú na nižšie úroky, ale skôr na odpúšťanie rôznych poplatkov či na ekologické bývanie.
Menšie banky budú držať nižšie sadzby v snahe získať čo najviac klientov najdlhšie, ako sa im bude dať.
Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová vyhlásila vojnu inflácii. Urobila tak ešte počas vlaňajšieho júla, keď prvýkrát od marca 2016 odrazila od nuly základnú európsku sadzbu. Odvtedy sa po deviatich intervenciách zdvihla na 4,25 percenta, pričom sa počas septembrového zasadnutia Rady guvernérov očakáva, že sa tento počet zrejme zaokrúhli na desať. Základná sadzba by tak mohla byť 4,50 percenta.
Kroky banky vo Frankfurte nad Mohanom výrazne ovplyvnili chuť Slovákov úverovať sa. Napríklad kým ešte v júni 2022 rozdali naše banky hypotéky za takmer 2,3 miliardy eur, o rok neskôr to bolo už len asi 1,1 miliardy. Je to logické...
B
Na Slovensko doľahol inflačný šok. Náš ekonomický rast preto zaostal za inými krajinami
22. 8. 2023
Naša ekonomika sa v druhom štvrťroku 2023 mierne zrýchlila, vyššiemu výkonu však stále bránia následky vysokej inflácie.
Ekonomika Slovenska pokračovala v raste aj v druhom štvrťroku 2023, avšak opäť len miernym tempom. Nový rýchly odhad slovenského Štatistického úradu po očistení výsledkov o sezónne vplyvy hovorí o medziročnom raste HDP o 1,3 percenta a medzikvartálne o 0,4 percenta.
Oproti predchádzajúcemu polroku ide o mierne zrýchlenie, pričom medzištvrťročný rast dosiahol 0,3 percenta a medziročne sa zvýšil o jedno percento.
Rast slovenskej ekonomiky už nepodporovala spotreba, ale predovšetkým rast podnikových investícií v obstaraní stavieb a tiež výrazný prebytok v zahraničnom obchode, ku ktorému prispel vývoz automobilov...
B
Udrie ešte kríza? Najhoršie má Slovensko stále pred sebou, varujú pre HN ekonomickí experti
22. 8. 2023
Strach z rizika ekonomického úpadku sa v minulom roku šíril po celom svete. Vysoké tempo zdražovania sa stalo globálnym problémom a varovaním, že sa treba pripraviť na ťažké časy. To, že je hrozba veľmi reálna, sa potvrdilo napríklad v susednom Česku, ktoré sa už v druhom polroku 2022 prepadlo do miernej technickej recesie a v podobnej situácii sa začiatkom tohto roka ocitlo aj Nemecko.
Postupné zmierňovanie rekordných úrovní inflácie však vyvoláva pozitívne nálady v súčasných výhľadoch ďalšieho ekonomického rastu. Na druhej strane, v úsilí krotiť rýchle zdražovanie centrálne banky spustili najmasívnejšie zvyšovanie úrokových sadzieb v tomto storočí. Európska centrálna banka od júna minulého roka zvýšila sadzby o 425 bázických bodov. Výsledkom sú hypotéky za vyše štyri percentá a menej dostupné zdroje aj na investície.
HN sa preto spýtali expertov, či je hrozba recesie už skutočne zažehnaná a aké dôsledky hrozia aj pre slovenskú ekonomiku.
Je dôležité pripomenúť si, že v modernej histórii, minimálne za ostatných 50 rokov, každé výrazné zvýšenie úrokových sadzieb malo za následok hospodársku recesiu. Najsilnejším argumentom pre opatrnosť je však pre mňa fakt, že zvyšovanie úrokových sadzieb sa jednoducho ešte nestihlo do ekonomickej aktivity preliať. Po očistení o infláciu sú úrokové sadzby stále ešte negatívne, teda v princípe o nejakom uťahovaní reálnych menových podmienok asi ešte nie je namieste hovoriť.
Navyše, veľká časť domácností, ale aj podnikov má svoje úvery zafixované na nízkych úrovniach, ktoré prevládali pred zvyšovaním sadzieb centrálnymi bankami...
B