Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Prima banka vydáva na Slovensku prvý dlhopis so záporným výnosom
27. 9. 2019
Emisia vyvolala veľký záujem investorov prevažne z krajín západnej Európy. Prima banka vydáva historicky prvý slovenský dlhopis so záporným výnosom. V rámci schváleného programu emisie krytých dlhopisov vo výške 1,5 mld. eur banka upísala v utorok prvú benchmarkovú emisiu krytých dlhopisov v celkovom objeme 500 mil. eur s dátumom splatnosti 1. októbra 2026. "Emisia vyvolala veľký záujem investorov prevažne z krajín západnej Európy a aj vďaka vysokému dopytu sa podarilo dosiahnuť rekordne nízky výnos mínus 0,096 % p.a.," uviedla hovorkyňa Prima banky Eva Čonková. Na investorov z Rakúska a Nemecka pripadlo celkovo 56 % emisie, na investorov zo Škandinávie 37 % emisie a medzi investorov z ostatných krajín je rozdelených 7 % emisie dlhopisov. Vedúcimi manažérmi emisie boli Commerzbank, DZ BANK a LBBW. Zdroje z upísanej emisie dlhopisov využije Prima banka pre podporu ďalšieho rastu svojho biznisu a posilňovanie obchodných vzťahov so svojimi klientmi.
Prima banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od roku 1993 a v rámci doterajšieho fungovania spoločnosti je to už jej tretí názov. V máji 2000 sa majoritným akcionárom, v tom čase Prvej komunálnej banky, stala finančná skupina Dexia. Pod názvom Prvá komunálna banka vystupovala do konca septembra 2003, následne sa zmenila na Dexia banku Slovensko. Skupina Dexia v závere roka 2010 predala svoj podiel investičnej skupine Penta. Od januára 2012 sa Dexia banka zmenila na Prima banku. So Sberbank Slovensko sa Prima banka zlúčila 1. augusta 2017.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti v štátnej správe pôjde 20 miliónov eur
27. 9. 2019
Na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti v štátnej správe pôjde 20 miliónov eur. Cieľom je zvyšovať kybernetickú bezpečnosť ministerstiev. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) spúšťa dopytovú výzvu, ktorá si dáva za cieľ zvyšovať kybernetickú bezpečnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Na tento účel vyčlenil ÚPVII 20 miliónov eur. TASR o tom informovali z odboru komunikácie ÚPVII.
Výzva špecifikuje dĺžku projektu jeden rok, pričom môže dostať projekt finančnú injekciu vo výške od 500.000 eur do piatich miliónov eur. Výzva bude podľa úradu uzatvorená po vyčerpaní vyčlenenej sumy alebo z dôvodu nezáujmu žiadateľov.
Žiadatelia o príspevok by mali svoje projekty zamerať na jednu zo štyroch oblastí kybernetickej a informačnej bezpečnosti.
Ide o zvýšenie ochrany pred útokmi z externého prostredia, zvýšenie schopnosti detekcie škodlivých aktivít a bezpečnostných incidentov, ochranu dát, dátových prenosov a komunikácie alebo budovanie bezpečnostného povedomia.
Viac informácií o výzve nájdu záujemcovia na webe ÚPVII. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25. novembra.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Nová kríza by nás zasiahla viac
26. 9. 2019
Písal sa rok 2008. Slovenský verejný dlh nedosahoval ani 30 percent a vyhliadky boli viac než pozitívne. Spočiatku sa totiž zdalo, že ekonomika bude pokračovať v silnom raste, najmä vďaka nábehu výroby novej automobilky PSA Groupe a začiatku výroby modelu Audi Q7 v bratislavskom Volkswagene. V priebehu roka sa však situácia zmenila a v tom nasledujúcom sa hospodárstvo prepadlo. Prišla kríza, na konci ktorej sa verejný dlh zdvojnásobil a dosiahol 60 percent.
Ak by sa podobná situácia zopakovala dnes a dlh by narástol rovnako, mali by sme vážne problémy. Ako totiž upozornil viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor, presiahol by bezpečné hranice. Jeho rast by bol však zrejme ešte výraznejší ako pred dekádou.
Košická župa chce odkúpiť U. S. Steel. Ponúkla jedno euro
23. 9. 2019
Odvoláva sa na vyjadrenie košického župana Rastislava Trnku. „Vzhľadom na predchádzajúcu diskusiu o investičnom dlhu a ekonomických problémoch, s ktorými U. S. Steel bojuje, sme vedeniu spoločnosti ponúkli pomocnú ruku. Aby sme predišli následným problémom a uchránili zamestnanosť v kraji, zatiaľ neoficiálne sme ponúkli odkúpenie závodu U. S. Steel Košice za obdobných podmienok ako v srbskom Smeredeve, kde prešli oceliarne do rúk verejného sektora za 1 dolár,“ tvrdí Trnka.
Kraj v stanovisku tvrdí, že sa obáva o osud fabriky, ktorá je najväčším zamestnávateľom v regióne. U. S. Steel ohlásil prepustenie 2 500 zamestnancov do roku 2021. Kraj vidí problém, aj v miliardovom investičnom dlhu spoločnosti a v znižovaní konkurencieschopnosti fabriky. "Nazdávame sa, že hlavne nízka miera investícií do modernizácie a rozvoja podniku má za následok znižovanie konkurencieschopnosti U. S. Steel na trhu,“ poznamenal Trnka.