Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Voľný pád ekonomiky zníži životnú úroveň
11. 6. 2020
Z piatich pomyselných valcov motora slovenskej ekonomiky v apríli fungoval len jeden. Produkcia výrobcov motorových vozidiel sa medziročne prepadla o takmer štyri pätiny. Aktivita v domácom priemysle tak dosahovala najnižšie úrovne v dejinách, ukázali údaje zverejnené Štatistickým úradom.
Len o pár minút po zverejnení na čísla reagoval aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Zdôraznil, že 42-percentný prepad aktivity v priemyselnom segmente hospodárstva bol výraznejší ako v Česku či Nemecku a významne tak prispel k stanoveniu prognózy tohtoročného pádu slovenskej ekonomiky na 10,3 percenta.
Peniaze na vedu a výskum - prerozdeľovanie
10. 6. 2020
Vicepremiérka pre investície a informatizáciu ubezpečila po rokovaní vlády 4. 6. 2020 vedeckú komunitu, že v novom programovom období pre Operačný program Výskum a inovácie sú dôležité priority, ktoré budú mať aj zodpovedajúce financie.
Financie sa nebudú rozdeľovať spôsobom, ako to robila minulá vláda. To znamená dotácie, ktoré išli schránkovým firmám, neexistujúcim firmám či firmám, ktoré vedu a výskum v živote nerobili. Nakoniec sa na univerzity a do vedeckej komunity ani nedostali.
Peniaze na vedu a výskum budú a že súčasná vláda chce prerozdeľovať tieto prostriedky lepším spôsobom, pretože len keď bude veda a výskum na vysokej úrovni, môžu sa zabezpečiť ľuďom lepšie platené miesta.
Straty sú enormné, priznáva šéf železníc
9. 6. 2020
„Ak máme len vedieť, koľko dostaneme financií na rok, tak sa o strategickom rozvoji nemôžeme baviť,“ hovorí v rozhovore pre HN generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko Filip Hlubocký.
Už sa obnovila bezplatná preprava pre študentov. Nebude sa v blízkej budúcnosti zvažovať spoplatnenie?
Treba si pozrieť fakty a čísla. Pred zavedením bezplatnej dopravy v roku 2014 sme evidovali ročne 47 miliónov cestujúcich. Vlaňajšok sme uzavreli s číslom 77 miliónov. Väčší počet klientov nám umožňuje pridávať nové vlaky, čo pre nich zároveň znamená hustejší takt. Bezplatných cestujúcich pokladám za benefit štátu, ktorý sa týmto rozhodol podporiť mobilitu na pritiahnutie zákazníkov. Ich nárast nám priniesol omnoho vyššie tržby. Bezplatní sú len malou časťou skladačky podieľajúcej sa na tomto vzostupe.
Pandémia má vplyv aj na ceny nehnuteľností
9. 6. 2020
Ponukové ceny nehnuteľností si stále držia úroveň. No tie realizačné v apríli zaznamenali ľahké znižovanie. Kríza už poznačila aj ceny nehnuteľností. Svedčia o tom najnovšie dáta, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska.
Tie ukazujú, že ľudia reálne kupovali bývanie v apríli o niečo lacnejšie ako v mesiacoch predtým. Predávajúci sa však snažili cenu napriek nižšiemu dopytu udržať. Keď si dnes pozriete inzertné portály, zmeny v cenách oproti minulému obdobiu pravdepodobne nezaregistrujete. Ponukové ceny si stále držia úroveň. Ťažko však zistíte sumy, za ktoré sa dané nehnuteľnosti v skutočnosti predali, čiže takzvané realizačné ceny. A tie v apríli zaznamenali ľahké znižovanie.