Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Inflácia bola u nás najnižšia za posledné tri roky
16. 9. 2020
Znížilo sa tempo zdražovania potravín, ktoré majú spolu s energiami značný podiel na výdavkoch domácností. Ceny tovarov a služieb v auguste stúpli v medziročnom porovnaní najpomalšie od leta 2017.
Tempo inflácie sa znížilo šiesty mesiac po sebe, a to na 1,4 z júlových 1,7 %. Informoval o tom štatistický úrad. V Českej republike bola inflácia vyššia ako na Slovensku, spotrebiteľské ceny v auguste v ČR zvoľnili medziročné tempo rastu na 3,3 z 3,4 % v júli. Na Slovensku stúpli v auguste oproti rovnakému obdobiu vlani ceny tovarov a služieb takmer vo všetkých sledovaných sektoroch. V doprave naopak o päť percent klesli, a to kvôli lacnejším pohonným hmotám.
Slovenskému exportu sa darí už druhý mesiac po sebe
10. 9. 2020
Slovenskému exportu sa druhý mesiac po sebe darilo. Podľa predbežných údajov prebytok zahraničného obchodu v júli 2020 bol vo výške 332,7 milióna eur.
Aj keď júlový prebytok bol nižší ako minulý mesiac, bol to druhý najlepší výsledok v tomto kalendárnom roku a tretí najlepší za posledný 12 mesiacov. Súčasne výsledné saldo bolo výrazne lepšie ako pred rokom, keď bola bilancia pasívna -253 miliónov eur. V júli 2020 dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu takmer 5,9 miliardy eur pri medziročnom raste o 0,8 percenta. Vyšší vývoz ako pred rokom sa tak prejavil v júni aj júli. Celkový dovoz tovaru bol v porovnaní s júlom 2019 nižší o 8,9 percenta a dosiahol približne 5,6 miliardy eur. Celkový výsledok v júli priaznivo ovplyvnil predovšetkým vývoz v triede stroje a prepravné zariadenia, do ktorej patrí aj vývoz automobilov, keď bol vývoz o 876 miliónov eur vyšší ako dovoz. Export strojov a prepravných zariadení sa podieľal v júli na celkovom vývoze zo SR až 62 percenta, na dovoze necelými 50 percent.
Slovensko postihol najvýraznejší nárast nezamestnanosti za desaťročie
7. 9. 2020
Počet nezamestnaných na Slovensku dosiahol v druhom štvrťroku tohto roka v absolútnom vyjadrení 177 800 osôb, medziročne vzrástol o 14,7 percenta. Takýto výrazný rast bol naposledy v roku 2010.
Miera nezamestnanosti vzrástla medziročne o 0,9 percentuálneho bodu na 6,6 percenta, dostala sa tak na úroveň spred dvoch rokov. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom. "Dlhodobý pokles nezamestnanosti sa zastavil v prvom štvrťroku tohto roka, kedy nastala zmena trendu vo vývoji nezamestnanosti a počet nezamestnaných začal rásť. Medziročný nárast počtu nezamestnaných trvajúci aspoň dva štvrťroky za sebou bol zistený naposledy v treťom štvrťroku 2013," konštatuje ŠÚ SR.
Elektronické komunikácia
31. 8. 2020
K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o elektronických komunikáciach podala prezidentka SR pripomienky a vrátila ho do NRSR na opätovné prerokovanie.
Dôvodom rozhodnutia vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon na opätovné prerokovanie je jeho rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konkrétne ide najmä o ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Súkromie je pritom jednou z ústredných hodnôt, na ktorých je založená demokratická spoločnosť.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Prijatá právna úprava tiež nie je dostatočne určitá, o čom svedčí aj sťažený výklad konkrétnych ustanovení, ktorý je len ťažko realizovateľný bez použitia dôvodovej správy a medializovaných vyjadrení predkladateľa. Aj keď jednotlivé dotknuté osobné údaje sú vymedzené presne a taxatívnym spôsobom, účel obmedzenia ich ochrany a ich sprístupnenia štátnej moci (Úradu) je formulovaný príliš všeobecne a vágne („ochrana osôb pred hroziacim nebezpečenstvom alebo prijímanie opatrení pri ohrození života a zdravia počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu“), a teda neprimerane. Vzhľadom na to, že požiadavkou na zákon zasahujúci do telekomunikačného tajomstva je vysoká miera určitosti, skutočný účel – teda kontrola dodržiavania nariadených epidemiologických opatrení, prípadne vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, nie je zo znenia zákona možné ani odvodiť.