Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ako bude vyzerať Slovensko po koronakríze?
17. 12. 2020
Koronakríza zasiahla všetky segmenty Slovenskej ekonomiky. Národná banka očakáva, že jej prepad bude na úrovni takmer šesť percent.
Ako nás kríza zmení a čo môžeme očakávať v budúcom roku? Jednou z pomocí je aj Fond Obnovy, ktorý chystá Európska únia.
Slovensko môže získať takmer šesť miliárd eur. Všeobecne ide o peniaze za reformy. U nás sa o nich zatiaľ len diskutuje. Nemeškáme s konkrétnymi návrhmi? A ako rýchlo ich následne stihneme zrealizovať?
To je len časť tém, o ktorých sa budeme v rámci diskusie HNClub zhovárať s guvernérom NBS Petrom Kažimírom.
Kvôli nepriaznivej pandemickej situácii prebehne podujatie online a sledovať ho budete môcť v priamom prenose zo štúdia HNtelevízie už 17. decembra od 13:30.
Plyn na Slovensku od januára zlacnie najviac v histórii
17. 12. 2020
Koronavírusová pandémia zanechá hlbokú jazvu na cenách energií. Slováci od januára vďaka poklesu dopytu po palivách vo svete zažijú pád cien plynu, aký v histórii nemá obdobu.
Zlacnenie prekoná aj doteraz rekordný rok 2016, kedy sa spojilo viacero faktorov. V danom roku na Slovensku pred voľbami vláda Roberta Fica zatlačila na regulátora a ten znížil ceny plynu o štyri percentá a následne v lete pristúpil k ďalšej úprave tak, že plyn išiel dole za celý rok spolu až o 8,5 percenta. Ficova vláda to vtedy prezentovala ako svoju sociálnu politiku. V skutočnosti bol za pádom cien plynu pokles cien ropy, ktoré mal širšie súvislosti. Ropa vtedy padla pod 30 dolárov za barel.
Fondy porážajú investičné poistenie
14. 12. 2020
Hoci sa o finančníkoch vo všeobecnosti hovorí ako o tých, ktorí doslova prehadzujú peniaze vidlami, neplatí to automaticky. O mnohých by sme dokonca s výraznou dávkou nadľahčenia mohli v porovnaní s bankármi hovoriť ako o chudobných príbuzných. Na celkových spravovaných aktívach majú banky až 70-percentný podiel.
O zvyšok sa delia poisťovne, fondy či druhý a tretí pilier a lízingovky. Aby to však bolo ešte komplikovanejšie, dodajme, že v top 25 najväčších platiteľov daní za minulý rok nájdeme podľa Finstatu päť bánk a dve poisťovne. Správcovské spoločnosti sú zas často priamo dcérami bánk.
Nie vždy môžeme hovoriť o priamej konkurencii. Bankové domy dobre vedia, že v prostredí nízkych úrokových sadzieb nedokážu klientom ponúknuť zaujímavé zhodnotenie úspor, aj preto posilňujú predaj spriaznených fondov či poistenia a profitujú z provízií.
Najvýraznejšími konkurentmi sa tak nielen v pobočkách, ale aj u nezávislých sprostredkovateľov stávajú poisťovne s takzvanými IŽP a na druhej strane správcovské spoločnosti. Kým ešte v roku 2009 mali miernu prevahu poisťovne s podielom 8,3 percenta oproti 5,6, vlani bol už pomer opačný 7,6 k 7,1.
V neprospech investičných poistiek hovorí neprehľadná poplatková štruktúra. Preto by sa im vyhol i odborník na investovanie z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo. „V jednom balení je skrytých množstvo poplatkov a bežný človek nemá šancu rozumieť tomuto produktu dokonale,“ upozorňuje.
V
Fondy porážajú investičné poistenie
11. 12. 2020
Hoci sa o finančníkoch vo všeobecnosti hovorí ako o tých, ktorí doslova prehadzujú peniaze vidlami, neplatí to automaticky. O mnohých by sme dokonca s výraznou dávkou nadľahčenia mohli v porovnaní s bankármi hovoriť ako o chudobných príbuzných. Na celkových spravovaných aktívach majú banky až 70-percentný podiel. O zvyšok sa delia poisťovne, fondy či druhý a tretí pilier a lízingovky. Aby to však bolo ešte komplikovanejšie, dodajme, že v top 25 najväčších platiteľov daní za minulý rok nájdeme podľa Finstatu päť bánk a dve poisťovne. Správcovské spoločnosti sú zas často priamo dcérami bánk.
Nie vždy môžeme hovoriť o priamej konkurencii. Bankové domy dobre vedia, že v prostredí nízkych úrokových sadzieb nedokážu klientom ponúknuť zaujímavé zhodnotenie úspor, aj preto posilňujú predaj spriaznených fondov či poistenia a profitujú z provízií.
Najvýraznejšími konkurentmi sa tak nielen v pobočkách, ale aj u nezávislých sprostredkovateľov stávajú poisťovne s takzvanými IŽP a na druhej strane správcovské spoločnosti. Kým ešte v roku 2009 mali miernu prevahu poisťovne s podielom 8,3 percenta oproti 5,6, vlani bol už pomer opačný 7,6 k 7,1.
V neprospech investičných poistiek hovorí neprehľadná poplatková štruktúra. Preto by sa im vyhol i odborník na investovanie z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo. „V jednom balení je skrytých množstvo poplatkov a bežný človek nemá šancu rozumieť tomuto produktu dokonale,“ upozorňuje.
V