Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Saldo zahraničného obchodu bolo v decembri v pluse
8. 2. 2021
Export aj import Slovenska rástol medziročne v poslednom mesiaci minulého roka najvýraznejšie od januára 2019. Saldo zahraničného obchodu bolo v decembri 2020 neobvykle v pluse.
Naposledy bolo decembrové saldo v kladných číslach v roku 2015. Za celý rok vývoz poklesol nakoniec len o šesť percent a pre vyšší pokles dovozu je výrazne pozitívne aj celoročné saldo. Informoval o tom Štatistický úrad.
Celkový vývoz tovaru v decembri 2020 dosiahol hodnotu 6,5 miliardy eur, čo predstavuje medziročný rast o 12,5 percenta, najvyšší v roku 2020.
Druhý mesiac po sebe rástol aj celkový dovoz tovaru, ktorý sa posledný mesiac predchádzajúceho roka zvýšil o 9,6 percenta na 6,3 miliardy eur.
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 158,7 milióna eur, čo je výrazne menej ako predošlé mesiace, ale neobvykle vysoká hodnota na posledný mesiac v roku. Je to najvyššia decembrová hodnota od roku 2010.
Najväčší vplyv na decembrovú bilanciu mal najmä zvýšený vývoz automobilov, naopak jej hodnotu znižovalo vyššie pasívne saldo v triedach chemikálie a minerálne palivá.
V súhrne za január až december 2020 sa v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 znížil celkový vývoz tovaru o šesť percent na 75,5 miliardy eur a celkový dovoz o 8,2 percenta na 72,8 miliardy eur.
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne vo výške 2,7 miliardy eur, bolo o 1,7 miliardy eur vyššie ako v rovnakom období roka 2019.
Po sezónnom očistení údajov v decembri 2020 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 7,2 miliardy eur pri medziročnom raste o 6,7 percenta.
Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 7,1 percenta na 6,8 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 418,5 milióna eur, bolo o 1,8 milióna eur vyššie ako v decembri 2019.
V
Bývanie nikdy nebolo drahšie
3. 2. 2021
Priemerná cena bývania na Slovensku v poslednom štvrťroku minulého roka vystúpila na rekord. Tempo medziročného rastu cien bytov a domov bolo najvyššie za posledných 12 rokov.
Za celý minulý rok sa ceny bývania zvýšili dvojciferným tempom, respektíve najrýchlejšie od roku 2008. Vyplýva to z dnešných údajov Národnej banky Slovenska.
Priemerná cena metra štvorcového v bytoch a domoch vo štvrtom štvrťroku dosiahla 1853 eur. Oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka sa zvýšila o 16 percent. V priemere za celý rok bývanie zdraželo o 11,9 percenta, dopyt podporili tiež nízke úrokové sadzby z pôžičiek.
V
Bankám minulý rok klesol zisk o viac ako štvrtinu
1. 2. 2021
Bankám na Slovensku vlani klesol zisk o viac ako štvrtinu na najnižšiu hodnotu od globálnej finančnej a ekonomickej krízy v roku 2009.
Hospodárenie sektora ovplyvnili okrem iného vyšší objem vytvorených rezerv pre prípad nesplácania úverov zo strany klientov v súvislosti s dopadmi pandémie choroby covid-19 a nižšie úrokové výnosy.
Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré dnes zverejnila Národná banka Slovenska.
Zisk slovenských peňažných ústavov po zdanení dosiahol 465,2 milióna eur oproti zisku 636 miliónov eur v predchádzajúcom roku. To predstavuje pokles o 26,9 percenta.
Čistý úrokový výnos, ktorý je hlavným zdrojom príjmov bánk, sa vlani v čase pretrvávajúcich nízkych úrokových sadzieb znížil o 3,8 percenta na 1,66 miliardy eur.
Banky vyčlenili takmer 348 miliónov eur na opravné položky pre prípad nesplácania pôžičiek zo strany dlžníkov. To je dva a pol násobok sumy z roku 2019.
V
Ekonomika bude rásť, ale rok 2019 ešte podlezieme
27. 1. 2021
Pandemický rok 2020 nakoniec nedopadol tak zle, ako sa čakalo, rovnako však aj tohtoročný návrat bude slabší. Takýto ekonomický osud veští Medzinárodný menový fond eurozóne v novej výhľadovej správe.
Vývoj Slovenska vidia naši ekonómovia podobne, a aj keď sa na úroveň roka 2019 ešte nedostaneme, ekonomika by predsa len mala oproti minulému roku porásť. „Aby sme mali nižšiu ekonomiku aj v tomto roku, tak by sa muselo stať niečo neočakávané,“ odkazuje Národná banka Slovenska. Takýmto negatívnym prekvapením by mohlo byť napríklad neúčinné očkovanie a opätovné zatváranie ekonomík v globálnom meradle.
V