Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slabá ponuka bytov zvyšuje záujem o iné reality
4. 8. 2021
Sen o kľúčoch od vlastnej nehnuteľnosti sa čoraz viac vzďaľuje. Priemerná hodnota bytov a domov sa v druhom kvartáli podľa Národnej banky Slovenska zvýšila o viac ako šesť percent v porovnaní s úvodom roka. Výraznejšie opäť zdraželi rodinné domy, ktorých cena sa už šplhá k 1 600 eurám za štvorcový meter.
„Tempo výstavby bytov nestíha pokrývať potreby zákazníkov a ich ceny rýchlo rastú. Pre rodinu, ktorá by potrebovala štvorizbový byt, je výhodnejšie uprednostniť život v okolí Bratislavy,“ vysvetlil pokračujúci trend hlavný analytik Bencont Investments Rudolf Bruchánik. Podľa architekta Tomáša Martiša z ateliéru FVA ide predovšetkým o výsledok pandémie. Dopyt ľudí po domoch sa ukazuje najmä v posledných mesiacoch.
V
Schodok štátneho rozpočtu ku koncu júla prekročil 3,7 miliardy eur
4. 8. 2021
Schodok štátneho rozpočtu dosiahol za prvých sedem mesiacov tohto roka výšku 3,715 miliardy eur, čo je o 118,1 milióna eur menej ako v porovnateľnom období minulého roka.
Príjmy štátneho rozpočtu boli medziročne vyššie o 1,654 miliardy eur, výdavky štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšili o 1,536 miliardy eur, informovalo ministerstvo financií.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 1,328 miliardy eur. Celkovo MF zaevidovalo príjmy štátneho rozpočtu vo výške 9,042 miliardy eur, čo je 57,2 percenta plnenia plánovaného štátneho rozpočtu za tento rok.
V
Zamestnávatelia nesúhlasia s návrhom na zrušenie odvodových stropov
2. 8. 2021
Klub 500, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy a Asociácia zamestnávateľských zväzov nesúhlasia s návrhom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na zrušenie stropov na platenie sociálnych odvodov.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) vo štvrtok na stretnutí s novinármi predstavil podrobnosti časti dôchodkovej reformy. Tú sčasti majú financovať ľudia s vyššími zárobkami.
Rezort totiž navrhuje zrušiť odvodové stropy, čo sa dotkne zhruba piatich percent najbohatších ľudí v krajine. "Očakávam, že tu bude odpor voči takémuto opatreniu, ale my si myslíme, že ľudia, ktorí majú príjem 7700 eur mesačne a viac, si môžu dovoliť byť trošku solidárnejší," uviedol minister.
Ako vyčíslil štátny tajomník ministerstva Boris Ažaltovič, ide o menej než 50-tisíc najbohatších ľudí, ktorí by priniesli do rozpočtu 150 miliónov eur v roku 2023.
V
Chystá sa regulácia zdravotných poisťovní
30. 7. 2021
Zisk zdravotných poisťovní je potrebné regulovať. Na včerajšom stretnutí sa na tom zhodli zástupcovia rezortov zdravotníctva a financií, niektorí členovia Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo či šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Informovala o tom samostatná odborná referentka úradu Erika Kováčiková.
Pracovnú skupinu na stretnutí tvorili štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková, členovia parlamentného výboru pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS), Zuzana Šebová (Sme rodina), Marek Krajčí (OĽaNO) a Tomáš Lehotský (Za ľudí), ďalej štátny tajomník Ministerstva financií Marcel Klimek a riaditeľka odboru špecifických operácií štátu reozrtu financií Andrea Holíková a za Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou okrem jeho šéfky aj Peter Pavlovič a zástupcovia právneho odboru.
V