Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Rozpočtový deficit sa medziročne takmer nezmenil
3. 9. 2021
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska sa za prvých osem mesiacov tohto roka v medziročnom porovnaní takmer nezmenil, v porovnaní s obdobím pred prepuknutím epidémie covidu-19 je však hospodárenie štátu výrazne horšie.
Vyplýva to z dnešných údajov ministerstva financií. Ku koncu augusta schodok predstavoval 3,95 miliardy eur, čo je medziročný pokles o 0,8 percenta.
V rovnakom období roku 2019, teda pred vypuknutím pandémie v krajine, deficit rozpočtu dosiahol 1,64 miliardy eur. To bolo menej ako polovica tohtoročnej hodnoty.
Rozpočtové príjmy Slovenska za prvých osem mesiacov tohto roka vzrástli medziročne o 18,5 percenta.
Výdavky sa zvýšili o 12,4 percenta a zároveň boli výraznejšie vyššie ako v roku 2019. Slovensko vlani napríklad začalo vyplácanie kompenzácií v súvislosti s negatívnymi dopadmi koronavírusovej krízy.
Na tento rok zákon o štátnom rozpočte pôvodne predpokladal deficit skoro 8,06 miliardy eur. Parlament však v máji schválil zvýšenie rozpočtového deficitu o viac ako dve pätiny zhruba na 11,8 miliardy eur.
V
Slovenská ekonomika vzrástla o takmer desať percent
3. 9. 2021
Ekonomika Slovenska v 2. kvartáli tohto roka medziročne vzrástla o 9,6 percenta. Potiahli ju najmä export, vyššie investície, ale aj domáca spotreba. Informoval o tom v piatok štatistický úrad.
Predpandemické obdobie však ekonomika ešte nedohnala, v porovnaní s 2. kvartálom roka 2019 jej chýbalo ešte 2,3 percenta.
Takmer desaťpercentný nárast je však podľa štatistikov najvyššou dosiahnutou hodnotou od posledného kvartálu roku 2007.
"Tento prudký nárast bol očakávaný, pretože porovnávacou bázou pre vývoj aktuálneho štvrťroka bol minuloročný, pandémiou poznačený 2. štvrťrok s výrazným prepadom až o 10,9 percenta," vysvetlil úrad.
V porovnaní s 1. štvrťrokom 2021 bola tvorba hrubého domáceho produktu po sezónnom očistení reálne vyššia o dve percentá.
V bežných cenách objem HDP dosiahol 24 miliárd eur, čo predstavuje o 11,8 percenta vyššiu hodnotu ako HDP v 2. štvrťroku 2020.
Výpočet podľa výrobnej metódy ukázal, že odvetvová aktivita slovenskej ekonomiky v 2. kvartáli tohto roka dosiahla objem hrubej pridanej hodnoty vo výške 21,4 miliardy eur.
V
Fíni na východe Slovenska získali miliónovú dotáciu
1. 9. 2021
Fínska rodinná firma MSK Group pôsobí na globálnom trhu už takmer 70 rokov. Za ten čas sa z nej stal veľký hráč v oblasti výroby poľnohospodárskych a lesných strojov, prívesov, plastových komponentov a v produkcii bezpečnostných kabín pre rôzne stroje a vozidlá.
Jej vedenie sa pred ôsmimi rokmi rozhodlo pôsobiť aj na našom trhu a vlani tesne pred príchodom pandémie dostalo expanzné chúťky. Investor sa totiž rozhodol upevniť svoju pozíciu na našom trhu veľkou investíciou.
Časť výroby presťahoval z Lipian do 12 kilometrov vzdialeného Sabinova, kde sa aj naďalej plánuje sústreďovať na spoluprácu so svetovými gigantmi, ako sú Volvo, JCB, Komatsu, Liebherr, Mitsubishi, ABB a mnohí ďalší.
V pláne bolo položiť základy novej výroby v priestoroch tamojšieho priemyselného areálu, kde preinvestoval päť miliónov eur, masívne rozšírenie výroby a tiež nábor nových ľudí.
V
Podniky pocítia drahú elektrinu, pokiaľ štát nezasiahne
1. 9. 2021
To, že domácnosti by mali od nového roka počítať so zdražovaním elektriny, už štát avizoval. Koncová cena môže narásť až o 15 percent. Pocítia to však aj podniky a priemysel. Dôvodom zdražovania je hodnota komodity na burzách, ktorá sa momentálne na pražskej PXE pohybuje na viac ako 90 eurách. Pritom ešte na začiatku januára to bolo len 54 eur.
Dôvodom je extrémne horúce počasie, dôsledky pandémie, prísna klimatická politika Únie, ale aj drahé uhlie či plyn. Regulačný úrad masívne zdražovanie ceny silovej elektriny na trhu nedokáže ovplyvniť, no vie stlačiť dole regulované časti, ako napríklad tarifu za prevádzkovanie systému či distribučné poplatky.
V