Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Núdzové zásoby ropy
5. 10. 2021
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ešte v roku 2013 zaviedol úplne nový systém udržiavania núdzových zásob v Slovenskej republike.
Dovtedajší systém, v ktorom boli núdzové zásoby vo vlastníctve štátu a spravované Správou štátnych hmotných rezerv, bol nahradený agentúrnym modelom, ktorý v rôznych formách uplatňuje väčšina krajín Európskej únie.
Aplikačná prax ukázala v ojedinelých prípadoch potenciálne riziko nedostatočnej právnej úpravy pri vynucovaní zákonnej povinnosti vybraných podnikateľov zabezpečiť udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov prostredníctvom uzatvorenia zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s Agentúrou pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Doterajšia právna úprava umožňovala agentúre vypovedať zmluvu s tým vybraným podnikateľom, ktorý si neplnil povinnosti zo zmluvy. Vybranému podnikateľovi, ktorý odmieta uzatvoriť zmluvu s agentúrou, je možné uložiť pokutu v prípade, ak napriek tomu pokračuje v predmetnej činnosti. Ak ani pokuta nepovedie k náprave, je takémuto podnikateľovi možné zrušiť živnostenské oprávnenie. Agentúra však zaznamenala prípad, kedy vypovedala zmluvu s vybraným podnikateľom, ktorý si neplnil povinnosti zo zmluvy, aby mu tak zabránila vo vykonávaní predmetnej podnikateľskej činnosti. Uvedený vybraný podnikateľ však ďalej pokračoval v podnikateľskej činnosti a obratom agentúru požiadal o uzatvorenie novej zmluvy. Podľa doterajšej právnej úpravy agentúra nemohla odoprieť vybranému podnikateľovi uzatvorenie novej zmluvy, pokiaľ o to požiadal, aj keď bolo zjavné, že nebude plniť povinnosti ani podľa tejto novej zmluvy. Takémuto podnikateľovi nebolo možné uložiť pokutu podľa zákona č. 218/2013 Z. z., pretože formálne neodmietal uzatvorenie zmluvy. V záujme zabráneniu takýchto špekulácií návrh zákona upravuje príslušné ustanovenia, aby agentúra bola povinná uzatvoriť zmluvu iba s tým vybraným podnikateľom, ktorý voči nej nemá nesplatené pohľadávky.
Návrh zákona tiež obsahuje niektoré technické úpravy súvisiace najmä s nahlasovaním údajov o vybraných podnikateľoch agentúre zo strany Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, aktualizáciou čísel kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka vybraných ropných výrobkov v prípade ich zmeny v príslušnom európskom nariadení a zosúladením jedného termínu na každoročné predloženie evidencie o núdzových zásobách Európskej komisii v súlade s platným znením smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. ES L 265, 9.10.2009).
V
Vláda chce dostať ceny energií na úroveň roku 2020
4. 10. 2021
Rádovo je v koalícii dohoda zhruba na 400 miliónoch eurách, ktoré budú použité na sploštenie nárastu cien energií. Povedal to predseda finančného parlamentného výboru Marián Viskupič (SaS) v relácii rádia Slovensko Sobotné dialógy.
Výsledok vládnych snáh bude podľa jeho slov taký, že ceny energií sa len vrátia na úroveň 2020. Názory si v relácii Viskupič vymenil s bývalým ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD), ktorý však ekonomickú situáciu vidí pesimistickejšie o to viac, že banky tento rok zrejme dosiahnu rekordné zisky. Tie by podľa neho tiež mali prispieť k ozdraveniu verejných financií.
V
Viac ako polovica gastropodnikov by nemusela prežiť ďalšiu vlnu pandémie
4. 10. 2021
Až 52 percent gastropodnikov ďalšiu vlnu koronakrízy neprežije, ak by pomoc od štátu bola rovnaká ako v prechádzajúcom krízovom období. Vyplýva to z prieskumu vykonaného na vzorke viac ako 500 reštaurácií, signatárov iniciatívy Pomoc pre gastro. Vyše 60 percent podnikateľov v slovenskom gastrosektore už v prvej vlne pandémie pristúpilo k prepúšťaniu zamestnancov.
Viac ako 80 percent podnikateľov sa zadlžilo a muselo siahnuť po pôžičkách. Pre vyše 40 percent podnikov tvorilo obedové menu základ tržieb. Až 90 percent podnikateľov deklaruje zlú finančnú situáciu.
Podľa prieskumu vyše 50 percentám gastropodnikom by pomohlo naštartovanie spotreby formou poukazov na stravu. Z prieskumu tiež vyplynulo, že takmer 60 percentám podnikom chýba kvalifikovaný personál a 45 percentám podnikov podľa zistení iniciatívy avizuje menej hostí ako pred pandémiou.
V
Energie majú prvú obeť. Končí u nás firma s 300-tisíc zákazníkmi,
1. 10. 2021
Bankrot medzi prvými začali vyhlasovať spoločnosti v Británii, potom v Nemecku, a dnes sa k nim pridáva aj Slovensko.
Podľa informácií regulačného úradu vo štvrtok požiadal dodávateľ Slovakia Energy o zrušenie povolenia na podnikanie v elektroenergetike a teplárenstve.
Pre svojich 307 770 zákazníkov tak nebude naďalej dodávať elektrinu ani plyn. Dôvodom je pravdepodobne dramatický vývoj cien energií na burzách v kombinácii s nesprávnymi obchodnými rozhodnutiami.
Slovakia Energy bol v minulom roku štvrtým najväčším dodávateľom na trhu s plynom, s trhovým podielom asi šesť percent. Najviac zákazníkov má SPP, vyše 60 percent, po ňom nasledujú innogy a ZSE Energia. Podnik je zároveň jeden najväčších alternatívnych dodávateľov elektriny.
V