Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zmeny zákona o cenách
22. 11. 2021
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, je zavedenie zaokrúhľovania cien tovarov a služieb v hospodárstve tak, aby sa minimalizovala potreba používania 1 a 2 eurocentových mincí, čo povedie k zníženiu nákladov podnikateľov a verejnosti za poplatky bánk za vloženie resp. spracovanie 1 a 2 eurocentových mincí, k zjednodušeniu vydávania mincí pri hotovostnom platobnom styku a aj k pozitívnemu efektu na životné prostredie znižovaním použitia obalového materiálu a znižovaním počtu prepráv týchto mincí.
Príjemcovia platieb aj po tom, ako sa novelou zákona zavedie povinné zaokrúhľovanie, budú naďalej povinní prijať pri platbách v hotovosti 1 a 2 eurocentové mince. To znamená, že 1 a 2 eurocentové mince zostanú na Slovensku všeobecne akceptovaným zákonným platidlom tak dlho a v takom rozsahu, ako zostávajú zákonným platidlom podľa právnych predpisov Európskej Únie.
Zavedené je zaokrúhľovanie použitím podobných princípov ako pri zrušení 10 a 20 halierových mincí v minulosti, zaokrúhľovanie len hotovostných platieb, nakoľko cieľom zmeny je obmedzenie obehu mincí, ktoré súvisia s hotovosťou, pri použití spôsobu zaokrúhľovania, ktorý je neutrálny, spravodlivý pre obe strany, obchodníka aj kupujúceho. Pri platbe v hotovosti do 5 eurocentov sa zavádza zaokrúhlenie na 5 eurocentov.
K
Novela Zákonníka práce
22. 11. 2021
Po novele zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, dochádza aj k zmenám v Zákonníku práce.
V tejto súvislosti upravuje povinnosť zamestnávateľa vykonať kontrolou príslušného dokladu. Ak sa zamestnanec dokladom nepreukáže a v nadväznosti na to zamestnávateľ zamestnanca nevpustí na pracovisko a neumožní mu vykonávanie práce, ustanovil sa právny následok takejto situácie v pracovnoprávnych vzťahoch. Novelou Zákonníka práce sa tiež umožňuje zamestnancovi splnenie povinnosti aj iným spôsobom, ktorým bude umožnenie bezplatného testovania zo strany zamestnávateľa. Až ak zamestnanec odmietne aj tento spôsob, zamestnávateľ aplikuje následok predvídaný zákonom, čo znamená, že sa takáto situácia bude kvalifikovať ako prekážka v práci na strane zamestnanca (t. j. zamestnávateľ nie je povinný zamestnancovi prideľovať prácu) a bez náhrady mzdy. Nemožno však vylúčiť, že strany sa dohodnú na inom režime – napr. náhrade mzdy, čerpaní dovolenky. V nadväznosti na úpravu v Zákonníku práce sa upravila štátna služba v osobitných predpisoch.
K
Slovenská ekonomika pribrzďuje
17. 11. 2021
Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 0,4 percenta, v druhom kvartáli po revízii údajov vzrástla o 1,9 percenta. Vo svojom odhade to dnes uviedol štatistický úrad. V medziročnom porovnaní tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) výrazne spomalilo, a to na 1,3 percenta z 9,6 percenta v druhom štvrťroku.
Hodnota HDP sa podľa štatistického úradu takmer dostala na úroveň roku 2019, teda pred vypuknutím koronavírusovej krízy. Tá od vlaňajška ovplyvňuje výkon hospodárstva aj medziročné porovnanie vývoja HDP. Mierny medziročný rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku podporil len domáci dopyt. Na zvýšení pridanej hodnoty sa z jednotlivých odvetví podieľali okrem automobilového priemyslu najmä sektory výroby kovových konštrukcií, ako aj strojov a zariadení.
Pokles naopak zaznamenalo stavebníctvo, ale aj pozemná doprava. Spresnené údaje o vývoji HDP oznámi štatistický úrad na začiatku decembra.
V
Reforma ukrojí z rozpočtu 1,2 miliardy eur navyše
15. 11. 2021
Zvýšenie podpory rodín, ktoré v nedeľu predstavil minister financií Igor Matovič (OĽANO), ukrojí z rozpočtu 1,2 miliardy eur navyše. Na financovanie má slúžiť napríklad milionárska daň 0,1 percenta ročne z majetku nad jeden milión eur, čo si však bude vyžadovať majetkové priznanie každého, kto má majetok za viac ako milión eur. Medzi ďalšie opatrenia financujúce reformu minister zaradil napríklad zníženie zamestnancov verejnej správy o dve percentá či zníženie výdavkov na zbrojenie.
Matovičov návrh znížiť výdavky na zbrojenie by štátu ušetrilo 200 miliónov eur ročne. Tvrdí, že o tom od mája vedie diskusiu s Ministerstvom obrany. "Myslím si, že keď naši partneri v NATO investujú dramaticky menej, ako investujeme my, tak patrilo by sa ich trochu počkať," argumentoval minister. Ďalšou položkou, ktorá by mala spolufinancovať zvýšenú podporu rodín s deťmi, je zavedenie paušálnej zrážkovej dane 29 percent na poskytovanie služieb deťom a na služby súvisiace s rekreačným bonusom.
Štátu by to prinieslo 293 miliónov eur ročne. Išlo by v princípe o daňovú sadzbu pre toho, kto tieto služby priamo poskytne. Zdaňovať sa majú príspevky z "kariet" detí, ktoré sa presunú poskytovateľovi služby, napríklad futbalovému trénerovi.
Matovič navrhol aj znížiť počet zamestnancov verejnej správy o dve percentá, čo by štátu ušetrilo 180 miliónov eur. Argumentoval, že štát zamestnáva viac než 440-tisíc zamestnancov, čo si už Slovensko naďalej nemôže dovoliť financovať.
Ďalšia položka – vyšší odvod z hazardu – by do štátnej pokladnice priniesol podľa výpočtov rezortu financií 100 miliónov eur.
V