Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Na Slovenku vznikne podnik na výrobu batérií do elektromobilov
8. 2. 2023
Súčasťou obchodného plánu americkej spoločnosti Hefei Gotion High-Tech Energy zo Silicon Valley je vytvoriť 100 gigawatthodín výrobnej kapacity batérií na zámorskom trhu do roku 2025. Slovenská spoločnosť podnikajúca v segmente vývoja a výroby prémiových batérií pre elektromobily InoBat bude pri vývoji komponentov spolupracovať s americkou spoločnosťou Hefei Gotion High-Tech Power Energy zo Silicon Valley.
Uviedli to po podpísaní memoranda v Bratislave. Spoločne budú pracovať na vývoji batériových článkov v novom výrobnom podniku s kapacitou až 40 gigawatthodín (GWh). "Veríme, že táto spolupráca prinesie obojstranne výhodné výsledky a vytvorí lepšiu budúcnosť v oblasti batérií," uviedol prezident americkej spoločnosti Steven Cai. Súčasťou obchodného plánu Gotion High-Tech je vytvoriť 100 GWh výrobnej kapacity batérií na zámorskom trhu do roku 2025 a pomôcť napredovať v medzinárodnom rozvoji spoločnosti v Európe. Vývojové spoločnosti InoBat a Hefei Gotion High-Tech Power Energy dodali, že ich dohoda je strategická. Zachovajú si, ako doplnili, svoje nezávislé podnikanie.
S
Ekologická poľnohospodárska výroba
7. 2. 2023
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2020 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 350/2020 Z. z., bola vypracovaná v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave.
Novela zákona má zabezpečiť implementácia predpisov EÚ o výkone úradnej kontroly zásielok produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie z tretích krajín na hraničných kontrolných staniciach alebo v kontrolných miestach Slovenskej republiky vykonávanej kontrolným ústavom.
Dôvodom novely zákona bola zmena pri dovozných kontrolách produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Nový legislatívny balík upravujúci systém dovozných kontrol v ekologickej poľnohospodárskej výrobe sa začal uplatňovať od 1. januára 2022 vstupom nariadenia (EÚ) 2018/848 do platnosti. Schválením celého balíka sekundárnej legislatívy došlo k výraznej zmene procesu výkonu dovozných kontrol zásielok ekologickej poľnohospodárskej výroby na území Slovenskej republiky. V súčasnosti dovozné kontroly vykonávajú inšpekčné organizácie, na ktoré bol delegovaný výkon úradných kontrol v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Predmetom novely zákona je doplnenie výlučnej právomoci kontrolného ústavu na vykonávanie dovozných kontrol ekologických produktov a produktov z konverzie z tretích krajín, úprava hlásení prevádzkovateľov vykonávajúcich takéto dovozy a príslušných hlásení kontrolného ústavu voči Európskej komisii. Ďalej sa vypúšťa vstupné preverenie pre prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, zjednodušuje sa formát registra prevádzkovateľov a bližšie sa upravujú údaje potrebné pre posúdenie vstupov výroby ekologicky spracovaných potravín.
V
Zmeny v dobrovoľníctve
7. 2. 2023
Dobrovoľníctvo ponúka možnosti participácie pre všetky skupiny obyvateľstva (z hľadiska pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia), významne prispieva k ekonomike našej krajiny, je dôležitým nositeľom sociálneho kapitálu, prispieva k sociálnej inklúzii a prináša inovatívne riešenia spoločenských problémov.
Dobrovoľníctvo má priamy vplyv na formovanie detí a mladých ľudí a ich hodnôt, na zvyšovanie ich záujmu o prostredie a spoločnosť, v ktorej žijú. Dobrovoľníctvo tiež podporuje aktívne občianstvo, je prostriedkom osobného rozvoja ľudí a ich sociálnej participácie. Poskytuje priestor na sebarealizáciu, je nástrojom na získavanie a rozvíjanie zručností, čím prispieva k zvyšovaniu zamestnateľnosti a k rozvíjaniu ich konkurencieschopnosti. Zároveň napĺňa aktuálne potreby spoločnosti a prináša prospech všetkým zapojeným stranám. Sociálny a ekonomický prínos dobrovoľníctva potvrdzujú parciálne výskumy, štúdie a prieskumy. Dobrovoľnícke aktivity sú preto vnímané ako želaná súčasť života jednotlivca a spoločnosti.
Na Slovensku existuje základná legislatívna úprava dobrovoľníctva prostredníctvom zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje základné pravidlá a vzťahy v tejto oblasti. Vymedzuje dobrovoľnícku činnosť, dobrovoľníka, povinnosti vysielajúcej organizácie a prijímateľa dobrovoľníckej činnosti a náležitosti zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Zákon bol prijatý pred 10 rokmi a vytvoril základný rámec pre úpravu vzťahov pri realizácii dobrovoľníckej činnosti. Aplikačná prax legislatívnej úpravy v tejto oblasti priniesla niekoľko problematických bodov.
V Akčnom pláne Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2019 – 2020 boli stanovené dve úlohy B.9. a B.10., konkrétne analyzovať potrebu legislatívnych zmien zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, ako aj návrhy súvisiacich právnych predpisov a pripraviť návrh mechanizmu priamej štátnej podpory dobrovoľníckych programov za účelom podpory dobrovoľníctva v rôznych oblastiach a predložiť ich na rokovanie vlády SR.
Zámerom právnych úprav je reagovať na problematické body aplikačnej praxe zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a ďalších právnych predpisov tak, aby bol umožnený rozvoj dobrovoľníctva v rôznych oblastiach spoločnosti. Zároveň nové právne úpravy vytvárajú rámec pre finančnú podporu dobrovoľníctva v budúcnosti zo strany štátu.
V
Úroky už rastú aj na vkladoch
6. 2. 2023
Treba už konečne nahlas povedať, že bohatnúť nie je hanba. Ide len o spôsob, akým môžeme bohatnúť, napísal pred viac ako desaťročím Milan Lasica*, síce pri inej príležitosti, ale platí to aj pri investovaní.
Ak totiž pravidelne investujete aj menšiu sumu, ktorá vám nemusí chýbať, úroky sa nabaľujú k už investovaným, ale aj zarobeným peniazom. Ak by ste to takto robili 15 rokov s 50 eurami mesačne, pri 5-percentom zhodnotení by ste mohli mať na účte približne 13 400 eur, pri 9-percentom zhodnotení by to bolo dokonca o vyše päťtisíc eur naviac. Záleží samozrejme na vývoji na trhoch. Ak by sa im darilo horšie, pri 2-percentom zhodnotení by ste mali po pätnástich rokoch 10,5-tisíca eur.**
Na výhody investovania postupne prichádzajú aj Slováci. Kým v roku 2018 investovala do fondov, cenných papierov či dlhopisov len pätina Slovákov, vlani to bola už takmer tretina. Rastie aj naša dôvera v zlato, vlani doň investovalo takmer 20 percent ľudí, necelá desatina dáva peniaze do kryptomien**. Samozrejme prím stále hrajú sporiace účty či životné poistenie.
V