Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zoznam dlžníkov zvýšil záujem podnikateľov
7. 2. 2013
Slovenským podnikateľom spôsobuje problémy v platobnej schopnosti až 218 firiem zo zoznamu zverejneného Finančným riaditeľstvom SR.
Po zaradení zoznamu do databázy SIMS zaregistrovala takmer päťstopercentný nárast preverovania personálnych prepojení dlžníkov s inými firmami. Banky si pravdepodobne preveria portfóliá klientov a urobia patričné opatrenia. Problémy s vymáhaním pohľadávok môžu nastať v prípade 76 firiem, keďže zo zoznamu je už 36 firiem v konkurze, 28 v likvidácii a dvanásť je už vymazaných z obchodného registra
Zamestnať živnostníka už pre firmu nie je také lukratívne
7. 2. 2013
Pokles živností ovplyvňuje novela Zákonníka práce.
Ďalej pracovať na živnosť už nie je také výhodné, ako to bolo doteraz. Obmedzili sa paušálne výdavky, a práca teda prestala byť aj pre firmy lukratívna. Mnohým zamestnancom to už nestojí za to. Ako zamestnanci by totiž mali sociálne výhody a nemuseli by si robiť účtovníctvo.
Vláda už nechce úsporné balíčky
5. 2. 2013
Vláda by chcela napĺňať štátnu kasu pomalšie, ako požaduje Brusel.
Po prvý raz to otvorene naznačili predstavitelia ministerstva financií, ako aj premiér, ktorý vyzval európskych lídrov na diskusiu.
Slovensko sa tak pridalo k viacerým európskym krajinám, ktoré kritizujú, že úspory sú príliš rýchle a zaťažujú bežných ľudí.
Ak Brusel neustúpi, Slovensko pri zachovaní súčasných daní čakajú v rokoch 2014 a 2015 tvrdé škrty vládnych výdavkov, čo môže ešte viac utlmiť hospodársky rast a ohroziť eurofondy.
Úrady práce ponúkajú stovky pracovných miest v zahraničí
4. 2. 2013
Najviac pracovných ponúk je v Nemecku a Španielsku, predovšetkým v priemyselnej výrobe, zdravotníctve a sociálnej starostlivosti.
Slovenské úrady práce v rámci projektu EURES ponúkajú pre nezamestnaných 509 pracovných miest v ostatných členských krajinách Európskej únie.
Najviac ich je v Nemecku (215) a Španielsku (75). S desiatkami voľných pozícií nasledujú krajiny ako Veľká Británia či Holandsko.
Firmy zo zahraničia majú záujem najmä o pracovníkov v priemyselnej výrobe, zdravotníctve a sociálnej starostlivosti.
Dlhodobý je dopyt po ošetrovateľkách najmä v nemecky hovoriacich krajinách.