Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dlh na obyvateľa máme vyšší ako Česi aj Poliaci
29. 4. 2013
Ešte v roku 2010 sme mali z krajín V4 najnižší dlh na jedného obyvateľa.
Verejný dlh Slovenska dosiahol za minulý rok 6892 eur na jedného obyvateľa, čo predstavuje medziročný nárast zhruba o 600 eur.
Dlh pripadajúci na jedného Poliaka predstavoval vlani 5648 eur, na Čecha 6657 eur a na Maďara 7689 eur.
Priemer celej Únie dosiahol v roku 2012 úroveň 21.863 eur a v rámci krajín platiacich eurom to bolo 25.838 eur.
Pri porovnaní s výkonom ekonomiky sa verejný dlh Slovenska vlani vyšplhal na 52,1 % HDP.
Prvýkrát tak prekročil hranicu 50 %, ktorú určuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Domácnostiam hrozí drahšie teplo
24. 4. 2013
Slovenským domácnostiam, ktoré plynom aj vykurujú, hrozia vyššie účty.
Nový akcionár v SPP, sa dohaduje s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví na zvýšení taríf pre domácnosti, ktoré plynom aj kúria. Matke SPP, ktorá plyn dodáva, hrozí v tomto roku strata desiatok miliónov eur práve v segmente domácností. A práve vyššie ceny by ju mali pomôcť znížiť.
Ak sa vláda matku rozhodne kúpiť, bude musieť okrem 60 miliónov za akcie podniku zaplatiť aj straty SPP. Na druhej strane by mala úplne pod kontrolou ceny plynu.
Ľudí bez práce mierne ubudlo
23. 4. 2013
Nezamestnanosť v marci klesla o tri stotiny percentuálneho bodu.
Ľudí bez práce v marci bolo opäť o niečo menej. Kým vo februári bola nezamestnanosť na úrovni 14,71 percenta, o mesiac neskôr klesla o tri stotiny percentuálneho bodu. Prácu si našla necelá 6-tisícka ľudí.
Náš dlh rekordne rýchlo rastie
23. 4. 2013
Pred krízou sme patrili medzi vzorové krajiny, ktorým dlh klesal.
Dnes už je všetko inak – Slovensko sa vlani zaradilo medzi rekordérov v raste zadlženia.
Z pôvodných vyše 43 percent HDP sa náš dlh prehupol nad 52 percent. V praxi tak každý Slovák dlhuje veriteľom štátu 6 897 eur. Horšie sú na tom už len štáty naplno zasiahnuté krízou – Španielsko, Portugalsko, Írsko a Cyprus.